Než sa Noelle vrátila späť k Hectorovi, ten chlapík – Dare? – jej vážne poslal emailom adresu, ktorú ďalej preposlala Mii, s textom, v ktorom jej opísala nedávne udalosti. Neprišla jej na to žiadna odpoveď, ale Noelle ani žiadnu nečakala. Mia ju nebude kontaktovať do chvíle, než si tú informáciu overí.
Hector si ju so zúrivým pohľadom prezrel od hlavy po päty. „Práve som sa chystal po tebe vyhlásiť pátranie. Kde si bola?“
Uchopila do ruky nový pohár šampanského. „Neuveríš, čo sa práve-“
„Noelle,“ zahučala jej matka zľava, prerušiac ju.
Dočerta! Jej rodina možno nešla za ňou až na dvor, ale rozhodne ju počkali, než sa vráti späť, však. A boli pripravení zaútočiť, zrejme s vycerenými zubami a vystrčenými pazúrmi. Rýchly pohľad a zbadala svoju matku, vyparádenú v kráľovských čiernych šatách, s diamantmi žiariacimi okolo jej krku a na prstoch, vlasy vyčesané. Všetci traja Noellini bratia upaľovali za ňou.
„Blíži sa nebezpečenstvo,“ zamrmlala. „Bude tu krvavý kúpeľ. Budú straty na životoch.“ Predtým dúfala, že sa jej podarí varovať jej bratov – opovážte sa vyhrážať sa alebo urážať Hectora a budete trpieť. S jej matkou sa už nedalo robiť nič.
„Phillips?“ opýtal sa, ostražito.
„Horšie.“
Štyria jazdci Apokalypsy prišli, vytvoriac okolo nej a Hector polkruh. Carter, Anthony a Tyler boli vyšší než ona, ale nie vyšší než Hector, a to ju prinútilo usmiať sa. Všetci traja mali vlasy rovnakej farby, mliečnej čokolády, ale len Carter, najstarší, mal Noelline strieborné oči. Anthony a Tyler ich mali hnedé.
Ako blato, pomyslela si škodoradostne.
„Som prekvapená, že ťa vidím na verejnosti,“ ozvala sa jej matka s bradou vystrčenou dohora. „V tvojom stave a ešte k tomu popíjať alkohol.“
Možno táto konverzácia nakoniec nebude ako súd. Bojujúc s úškrnom, Noelle vypila celý pohár. „Hovoríme tu o mojom bábätku. A ona bola pripravená oslavovať v momente, ako bola počatá. Možno dokonca ešte pred počatím.“
Vzdychy pobúrenia, štebot rozpakov. „Mal som ťa prehnúť cez koleno už dávno. Možno potom by si si tak veľmi nevychutnávala ubližovanie druhým.“ Carter, najstarší a dedič Tremainovského impéria, sa prenikavo pozrel na Hectora. „Ty si kto?“
„Ten, čo ti vrazí tvoj skurvený nos do mozgu, ak s ňou ešte raz budeš takto hovoriť.“ Hector odpovedal bez akejkoľvek vyhrážky v hlase a o to viac bola tá vyhrážka desivejšia.
Carter zbledol.
Noelle prestala bojovať a uškrnula sa. Môj muž si po tomto zaslúži odmenu. Všetkých ich predstavila a jej matka – hlavný dozorca v Tremainovkej domácnosti – mu venovala pohľad, ktorý hovoril, že na spodnej strane svojich topánok videla krajšie veci.
„Vždy som nechala preveriť každého, kto sa obšmietal okolo mojej dcéry, pán Dean. Váš ročný príjem je smiešny a vy ho míňate na... na...“ Madam Tremain stíšila svoj hlas a znechutene zašepkala: „profesionálky. Kto si myslíte, že ste, keď si dovoľujete priniesť taký hnus do blízkosti niekoho s Noelliným rodokmeňom?“
Slová boli namierené priamo do srdca. Alebo do slabín. Úžasné. A čím dlhšie sa tu zdržia, tým to bude horšie.
„On je tým najlepším mužom, akého poznám,“ vmiesila sa do toho Noelle, modliac sa, aby jej Hector veril. Pretože to bola pravda! „Lepší než tí bastardi, ktorých si vychovala.“ Keď jej bratia začali od urážky koktať, umlčala ich pohľadom. „Viete, že nimi ste. A hádaj čo, matka. Hector je lepší než ty. A teraz, ak nás ospravedlníte... vidím hostí, ktorí zúfalo potrebujú vidieť moje telo.“
Noelle podala svoj pohár Anthonymu s padnutou sánkou a potiahla Hectora na opačnú stranu dverí. Jeho rukavice boli stále na svojich miestach, takže sa nemusela obávať, že sa popáli. Starosť, ktorú cítila kvôli Hectorovým pocitom, ju takmer premohla, keď sa otočila tvárou k nemu. „Je mi to ľúto.“ Ich rozdielny sociálny status ho vždy trápil. Byť konfrontovaný s tým tak brutálne a bez možnosti na obhajobu... „Ona je snob a ja som myslela vážne to, čo som povedala. Si môj najobľúbenejší muž.“
Jeho tvár bola naďalej bez výrazu. „Netráp sa tým. Nepovedala ti nič, čo by nebola pravda. Nepovedala nič, čo by nehovorili aj ostatní ľudia.“
„Hector-“
Všetky svaly v jeho tele mu stuhli, zastaviac ju. „Nasaď si masku,“ povedal. Vyžarovalo z neho odhodlanie. „Pán Phillips práve vošiel do miestnosti.“
Noelle zbledla. „Počkaj. Než sa k nemu priblížime, musím ti povedať, čo sa stalo, keď som ťa tu nechala.“
***
Po príbehu, ktorý mu rozpovedala, mu tuhla krv v žilách. Noelle bola schopná agentka a on sa neobával o jej bezpečnosť. Nie príliš. Dobre, obával sa. Ale ako sa mu prehrávali jej slová v mysli, uvedomil si, že mohla byť postrelená, bodnutá, unesená, a on by o tom nevedel, dokým by nebolo príliš neskoro.
Ale to bola dilema na inú noc.
„Čo chceš urobiť?“ opýtala sa.
Hector sa len raz pozrel na Xaviera Phillipsa a vedel, že Dare – povedz Mii, že Dare je späť, povedal. Dare, Miin mladší nezvestný brat? – povedal len čistú, božiu pravdu. Nič, čo by Hector povedal, by neprinútilo Phillipsa hovoriť. Nič by mu nepodrazilo nohy. Vyžarovalo z neho až príliš veľa sebaistoty. Bol príliš pokojný. Príliš... dokonalý.
Phillips bol vysoký a štíhly so špinavými blond vlasmi a dokonale opálenou pokožkou. Dvaja Arkadiánci stáli po jeho bokoch, strážiac ho, akoby strážili národný poklad. Zastavoval, aby si potriasol rukou s ľuďmi, pohovoril si s nimi, zasmial sa, ale nikdy sa nezdržal, a tí ochrancovia nikdy nedovolili, aby sa dostal niekto príliš blízko. Chodil od jedného človeka k druhému, socializoval sa. Tváriac sa priateľsky, očarujúc ženy, a bolo jasné, že ho takmer všetci mali radi.
Iba niekoľko mužov odhalilo svoj strach. Ich smiech bol nútený, ich tváre napäté. Klienti, rozhodne, ktorí poznali neľútostnú stránku tohto muža, no ostatní nie. Muž, ktorý uniesol a predal nespočetné množstvo žien, ako keby neboli o nič dôležitejšie než svetre. Divné ale bolo, že Phillips im prezradil svoju identitu, namiesto toho, aby použil prostredníka. Hectora to prinútilo zamyslieť sa, či sa im vyhrážal raz alebo dvakrát.
Pre Margarete Marksovú veci dopadli dobre, ale Hector pochyboval, že mnoho ďalších si vychutnávalo ich situáciu. Zodvihla sa v ňom zúrivosť, rozpáliac v ňom horúčavu a to svrbenie v jeho rukách.
„Noelle,“ schválne sa nepozrel na ňu, keď prehovoril, „potrebujem, aby si pre mňa niečo urobila.“
„Čokoľvek.“
Taká dychtivá potešiť ho, pomyslel si. Predpokladala, že jej rodina ho ranila, keď v skutočnosti to bolo vlastne naopak. Rýchlo ho začala brániť. Nazvala ho najlepším mužom, akého poznala. Jej obľúbeným mužom. Na chvíľu sa cítil ako kráľ sveta. Nemohol dovoliť, aby o tom vedela, nie, kým boli tu. Prestane byť tak dychtivá ho potešiť. „Zostaň po mojom boku a buď ticho.“
Dare chcel, aby odtiaľto odišiel, ale Hector to nedokázal urobiť. Neurobí to.
„Hm, okej. Prečo?“
„To je podľa teba zostať ticho?“
Pauza. Ťuknutie zubov, ako zaťala sánku. „Tak poď.“ Dal sa do pohybu a ako sľúbila, Noelle zostala po jeho boku. A čo bolo šokujúce, mlčala.
Keď došli k Phillipsovej skupinke, Hector si začal raziť cestu dopredu, čím si vyslúžil niekoľko zahundraní, zastonaní a pár protestov – teda do doby, než si uvedomili jeho odhodlanie a drsnosť, potom všetci rýchlo odstúpili. Arkadiánci predstúpili pred Phillipsa, aby mu vytvorili štít, ale ten sebavedomý obchodník ich rukami odvolal a zamračil sa na Hectora. „Dúfam, že máte dôvod na takéto drzé predstavenie.“
„Mám. Moje meno je Hector Dean a pracujem pre A.I.R. Viem, čo ste urobili, čo robíte, a pôjdem po vás so všetkým odhodlaním, ktoré v sebe mám.“ Usmievajúc sa, Hector odkráčal preč, šokovaná Noelle stále po jeho boku a stále tichá.
***
„Urobil si zo seba cieľ,“ spustila Noelle naštvane v momente, keď sa usadili v aute a upaľovali po diaľnici. Nevedela, čo má očakávať, keď ho nasledovala cez tanečnú sálu, ale tá krátka a sladká konverzácia vôbec nebola jednou z reálnych možností.
„Po tom, čo Dare povedal, aby sme sa od neho držali ďalej.“ Nie, že by to mala v pláne, ale aj tak!
„Áno, urobil. A Dare je meno Miinho nezvestného brata. Neviem, či ten chlapík, s ktorým si hovorila, je dôveryhodný, ale jej brat bol raz pod vplyvom veľmi mocnej Arkadiánky, veľmi diabolskej Arkadiánky, a nedá sa mu veriť. Tak som urobil, čo som považoval za správne.“
Vložiac sa do svetla nebezpečenstva a chrániac Noelle. Umiestniac pozornosť na neho a len na neho. Typická Hectorovská vec a ona to mala očakávať. Nuž, teraz sa bude musieť vyrovnať s následkami.
„Má tvoj dom štíty, ktoré ochraňujú pred teleportáciou?“ opýtala sa.
„Nie.“
„Potom zostaneš u mňa.“
„Nie,“ zopakoval. „Chcem, aby tí Arkadiánci išli po mne.“
Samozrejme, že to chcel.„Aby si urobil čo? Aby si bol odvlečený do Phillipsovho brlohu a tam všetkých spálil na popol?“
„Áno,“ odpovedal, z jeho tónu stekal pôžitok.
Doparoma s tebou, Hector Dean. „Čo ak ťa strelia do hlavy, namiesto toho, aby ťa vzali k Phillisovi?“
Nastalo ticho na jeden úder srdca, a potom pokrútil hlavou. „To nie je jeho modus operandi. Phillips rád zabíja sám. Rád dokazuje svoju moc.“
„To sa stalo raz, ty idiot! Dvakrát, ak sa dá tomu Možno-Dareovi veriť. A dvakrát ešte nerobí vzorec. Takže zostaneš so mnou. Ale pokojne pokračuj. Hádaj sa so mnou. Zisti, čo tým získaš.“
„Noelle-“
„Hector.“
Ten zlatý pohľad po nej nakrátko blysol, zmučený. „V tejto chvíli som príliš rozzúrený.“
Jej hlas klesol do chrapľavého tónu, keď povedala. „A ja presne viem, ako ťa upokojiť.“
Jeho nozdry mu rozšírili, ako sa prudko nadýchol. „Nie. Nemôžem to riskovať. Neurobím to.“
Uvažuj znova. „Phillips ma videl s tebou a ja som veľmi známa. Možno sa pokúsi dostať ťa cezo mňa.“ Nevadilo jej trochu manipulácie z jej strany.
Jedna nadávka za druhou naplnila priestor auta. „V poriadku,“ zavrčal napokon. „Okej. Zostanem.“
Taký milostivý.
Aj keď bola vzrušená predstavou, že bude mať svojho muža vo svojom dome, vo svojej posteli, po celú noc, tiež mala kvôli nemu obavy. Už bojoval s tonami hanby kvôli jeho minulosti a počtom ľudí, ktorých upálil. Vážne si myslel, že tentoraz nebude cítiť žiadne duševné utrpenie? Po tom všetkom si bude pamätať výkriky, ten pach a strach, že ublíži Noelle, zosilnie. Všetok ten pokrok, ktorý s ním urobila, by bol porazený za jednu jedinú noc.
„Noelle,“ ozval sa mŕtvolným hlasom.
Podozrenie v nej narástlo, a jej srdce vynechalo jeden úder. „Áno?“
„Čo ak sa ťa nikdy nebudem vedieť dotknúť tak slobodne, ako to potrebuješ?“ Jej podozrenie sa potvrdilo. Jeho myseľ sa uberala tým smerom. S vyschnutými ústami sa na neho pozrela. Úspešne sa zbavil akýchkoľvek emócií, ktoré mohol mať vpísané v tvári, a ona ho nedokázala prečítať.
„Hector,“ povedala jemne. „Radšej s tebou budem len hovoriť, než aby som mala sex s niekým iným.“
To bola pravda.
Zaťal sánku, ako keby do niečoho hrýzol, ale nič iné už nepovedal a ona tiež nie.