hranice Temnnej a Elfskej ríše
Odseknutá hlava elfského mága sa skotúľala dolu miernym svahom a bezhlavé telo sa zrútilo k zemi nasiaknutej krvou.
Kearn rýchlo skontroloval okolie a pátral po známkach anjelskej prítomnosti. Odvtedy, čo vypukla priama bitka sa neukázali a to mu vŕtalo hlavou. Špehovia ich videli niekoľko, no na bojisku sa zatiaľ neukázal žiaden.
Niečo chystajú, musia.
Zodvihol svoj veľký meč s čepeľou zo samotnej Temnoty. Pozrel na niekoľko Uwarixov, ktorí mu bojovali po boku, pretože tých šiestich nechal pomáhať Zerefovi, ktorému prenechal velenie armády. Nemal chuť kontrolovať celé bojisko a jednotlivé oddiely. Chcel iba zabíjať a zvýšiť si adrenalín, čo sa mu darilo. Zbadal, ako sa k nemu blíži elitný elfský vojak, no než sa k nemu priblížil na dosah meča, prehnal sa mu cestou jeden z Uwarixov na sriantarovi a prebodol mu kopijou zbroj aj telo. Skormútene si povzdychol a hľadal ďalšiu korisť.
Bohužiaľ, bol príliš obklopený svojimi mužmi, než aby sa musel starať o svoju bezpečnosť. Ak si chcel užiť boj, musel sa od nich dostať preč.
Popchol Navera do cvalu a razil si cestu vpred mečom a sriantarovými kopytami. Tých, ktorých neusmrtilo ostrie, zabila jeho chladná moc, ktorá okolo vírila v hustej mase.
Po chvíli vtrhol do nepriateľského oddielu, zoskočil so sedla a posilnil štíty. Ako náhle dopadol na zem, Naver zmizol v Temnote, kde počká dokým ho nezavolá. Takto sa oňho nemusel starať. Zaútočil na najbližšieho vojaka a pohotovo sa vyhýbal ostatným. Tento smrtiaci tanec si užíval a bol v ňom sakramentsky dobrý. Temná čepeľ prechádzala skrz elfské brnenia a štíty ho chránili pred mágiou.
Uprostred boja odrazu pocítil ukrutnú bolesť, ktorá ho spaľovala z vnútra a donútila padnúť na kolená. Nebol však sám. Muži, kam až dohliadal, padali tiež a zmietali sa v bolestných kŕčoch. Yumiho nekontrolovaná moc nerozlišovala medzi priateľom a nepriateľom – pohltila oboch.
Napriek nesmiernej bolesti sa snažil koncentrovať na psychické štíty a zabarikádovať sa pred Yumiho narastajúcou mocou.
,,Nečakal som, že ťa tu nájdem.“ Bolesť náhle zmizla a on sa dokázal postaviť späť na nohy. Yumi za ním stál s kamennou tvárou a prázdnymi očami hľadel do diaľky. Neobťažoval sa ani so zbrojou a dokonca sa ani neprezliekol z riflí a čierneho trička s rozopnutou šedou mikinou.
Kearn sa postavil a poobzeral sa na stonajúcich mužov, ktorých stále trýznila bolesť. ,,Kde si čakal, že budem?“
,,V strede bojiska, nie na jeho konci.“
Uškrnul sa. ,,Práve som odtiaľ utiekol. Potreboval som trochu vzrušenia... Ale čo tu robíš ty?“
,,Keď som odišiel zo sídla, uvedomil som si, že som sa niekoľko dní nekŕmil. Tak som tu.“
Zdalo sa mu, že sa baví s prízrakom, ktorému sa chce umrieť ešte raz. Pristúpil k prvému krútiacemu sa vojakovi a uľahčil mu smrť.
Takto pokračoval so všetkými v dosahu, kým Yumi znova neprehovoril: ,,Nikdy by ma to nenapadlo. Ako môže mať niekto bezcitný ako ja, za družku senzibilku, vnímajúcu emócie? Akýkoľvek kontakt s hocičím je pre ňu, akoby do nej pustili elektrický prúd.“
Takže sa z nej stal nakoniec senzibil. ,,Zabúdaš, že Mágia zbožňuje protiklady. Nespojila vás práve kvôli tomu, aby ti nahradila tvoju prázdnotu?“
Z Yumiho vyšla ďalšia vlna moci, ktorá bola ešte silnejšia než predchádzajúca a zasiahla ďalšiu korisť, stojacu ďalej od nich. Kearnove štíty zakolísali a stenčili sa.
,,Yumi! Takto všetkých zabiješ,“ zakričal, no ten ho nevnímal.
Bleskovo sa napojil na mysle Uwarixov, začal ich formovať do oddielov a stiahol mimo Yumiho dosahu. Nebol jediný, kto si uvedomil problémy. Elfskí velitelia robili so svojimi mužmi to isté. Vlastne, všetci, ktorí sa ešte dokázali hýbať, utekali od nich, čo najďalej.
Pulzujúca mágia sa v kruhoch šírila čoraz rýchlejšie a zasahovala väčšie oblasti. Keď Yumiho telo opustili posledné známky ľudskosti a stál pred ním poloboh, vedel, že nemá na výber a musí rýchlo jednať. Porezal si dlane mečom, ktorý pustil vedľa seba a silou vôle zastavil liečenie. Usadil sa na zem s prekríženými nohami, priložil dlane na zakrvavenú pôdu a zavrel oči. Skoncentroval sa tak rýchlo, ako dokázal a načiahol sa do svojho jadra. Vo svojich jadrách zhromažďovali všetci nesmrteľní mágiu, ktorá prúdila prírodou a aktivovala v telách ich vlastnú mágiu, ktorá im prúdila telom. Sústredil všetku moc, ktorá opúšťala telo kvôli krvácajúcim ranám, do rúk a miešal ju s tou prírodnou v zemi. Pod kožou zacítil tvoriaci sa ľad a prichádzajúcu Temnotu. Otvoril oči a pozoroval blednutie svetla s uvädaním všetkého živého naokolo. O chvíľu celé okolie pokryla tma s chladom. Mŕtvoly mu zmizli spred očí, až osamel s Yumim. Netrvalo dlho a svojou prítomnosťou ich poctilo prastaré stvorenie. Okrídlená biela kobra naňho pozerala zelenými šupinatými očami a jazykom ochutnávala vzduch. Rugna bola jedným zo Stelesnení Mágie. Bola ochrankyňou rovnováhy chaosu a harmónie.
,,Je to tak dávno. Čo ťa ku mne privádza, dieťa?“ ozval sa mu v hlave jej mäkký hlas, ktorý sám o sebe plnil myseľ pokojom. ,,Cítiť z neho toľko bolesti. Prezraď, čo ho priviedlo do tohto poľutovaniahodného stavu?“
,,Neviem presne, čo to spôsobilo, Arasamya. Potom, čo sa z jeho novo nájdenej ľudskej družky stala senzibilka, stratil zdravý rozum.“
,,Aaron to nepredpovedal? Neslýchané.“ Keby mala ľudskú tvár, zamračila by sa.
Kearn sklonil hlavu úplne k zemi, až sa jej čelom dotkol. ,,Ospravedlňujem sa za nedostačujúcu odpoveď, Arasamya. Bohužiaľ, ani na túto otázku nepoznám odpoveď.“
,,Zaujímavé. Vstaň, dieťa. Neurobil si nič, čím by si ma nahneval.“
Postavil sa na nohy so stále sklonenou hlavou, ale videl, ako sa Rugna otočila na stojaceho Yumiho. Behom niekoľkých dlhých sekúnd sa Yumiho oči sfarbili do zelena a stratili ten neprítomný pohľad. Ďalšie sekundy trvalo, kým si uvedomil, pred kým vôbec stojí. Okamžite padol na kolená a sklonil hlavu k zemi. ,,Arasamya.“
,,Vstaň, dieťa. Obaja by ste sa mali vrátiť.“ S tým ich opustila a Temnota sa rozplynula spolu s ňou.
Yumi si bolestne masíroval spánky, ako sa rozhliadal okolo seba a počítal mŕtvoly. Kearn zo zeme zodvihol meč a odložil ho do pošvy na chrbte.
,,Dlžíš mi drink,“ prehodil k bratovi s úsmevom, keď si všimol niekoľkých dier vo svojom plášti.
Yumi z vrecka vytiahol cigaretu a zapálil si. ,,Pokojne aj celú fľašu, Miakelovi bedňu a mne rovno bazén.“
Rozhovor prerušilo Miakelovo napojenie sa na ich mysle. ,,Nerád vás ruším, ale na brány nám klope veľmi netrpezlivý hosť.“
Čo si to práve povedal? opýtal sa Mikaela v myšlienkach.
,,Presne to, čo ste počuli. Ak tam čakáte na anjelov, tak vás sklamem, pretože mám pocit, že celé nebo stojí pred bránou pekelnou.“
,,Kurva,“ zanadával Yumi a odhodil nedofajčenú cigaretu. ,,Aspoň si bitky užijem aj ja. Povolal si armádu?“
,,Z časti. Únavou padám už teraz a to som nevztýčil ani jedinú Krvavú bariéru.“
Aj keď Mikael vedel dostatočne dobre bojovať, aby sa svojím bratom vyrovnal, počas spoločných bojov zastával skôr obrannú rolu. Krvavá bariéra patrila k jeho najsilnejším štítom, ktorý sa živil krvou. Neživil sa však krvou tvorcu, ale krvou útočníkov. Pokým naokolo padali krvácajúce telá, bariéra žila z nich.
Ja tu musím ostať a skontrolovať armádu. Ako náhle to vybavím s elfmi, prídem tam. Dovtedy si musíte vystačiť sami.
,,Temné šelmy si už dávno nepochutnali na anjelikoch,“ zazubil sa Yumi. ,,Ostaň so svojou armádou tu. Postarám sa o zvyšok. Mikael nakŕm sa a vytvor toľko bariér, koľko zvládneš, potom si oddýchni.“
Kearn sa zamračil, no súhlasil. Anjeli rozhodne neboli elfovia a Yumi sa zabíjaním tých otravných lietajúcich stvorení živil.
Sídlo Pánov času, komnaty Hasaeie Thesosiseie
Pri pohľade na dve obrovské šupinaté šelmy, ktoré akoby Varianovi z oka vypadli, zamrzla Misaki pred čiernymi dvojkrídlovými dverami, ktoré zdobili podobizne bojujúcich Nág.
Obe šelmy na ňu vrčali, pričom cerili ostré tesáky a ich tmavohnedé oči ju nepustili z dohľadu.
Škeriaci sa Kaelth zastal rovno vedľa nej. Svoje očividné pobavenie vôbec neskrýval. ,,Vari som ti nepovedal, že budeš ešte rada, keď pôjdem s tebou? Yumi je veľmi nedôverčiví, no po Zetovom príchode stiahol Sayurinu stráž, až na týchto dvoch. Tieto zlatíčka sú súčasťou časti armády, ktorej velí. Minule...“
Jeho preslov prerušilo náhle otvorenie dverí, z ktorých vyšla pôvabná žena v dlhých modrastých šatoch. Zastala pred Aaronom, sklonila hlavu a prehovorila v neznámom jazyku, na čo jej pokojne odvetil a ona odišla.
Obrátil sa k Misaki. ,,Bež do vnútra. S Kealom musíme ešte niečo zariadiť. Za tými dverami je vstupná hala. Daj sa dverami na ľavo a pamätaj, že celý tento komplex patrí Nagám. Platia tu ich zákony a iba tvoje novonadobudnuté postavenie ti umožňuje vstúpiť dnu a byť v spoločnosti členov ich kráľovskej rodiny.“
,,Bojíš sa, že jej bude ublížené, Aaron?“ Zjavil sa medzi stále otvorenými dverami mladý muž odetý v bielom. Dlhé tričko s golierom, ktorý mu zahaľoval celý krk, ale odhaľovalo svalnaté ramená a nad opaskom trojuholník vypracovaného brucha. Blonďavo-biele vlasy mal detailne upravené lakom a na oboch zápästiach mal široké kovové náramky.
,,Misaki, predsatvujem ti princa Zetarisa Thesosisea, prvorodeného syna kráľovnej Thesosisei. Zet, dovoľ mi predstaviť ti Misaki, Kahalu Temného národa a družku Kearna.“
Zetaris sa na ňu milo usmial. Pokývol jej, ale v rozhovore pokračoval s Aaronom pre ňu cudzím jazykom.
Misaki si nemohla pomôcť, ale po celú tú dobu z neho nedokázala spustiť zrak. Akoby ju stále niečo nútilo naňho hľadieť.
Kaelth sa k nej naklonil a s ľahkosťou do nej štuchol, čím ju prebral z tranzu. ,,Bež dnu. O chvíľu tu máme návštevu, ktorú nechceš stretnúť,“ prikázal autoritatívne a odrazu stála na opačnej strane teraz už zavretých dverí.
Vstupná hala bola celá zdobená drahými látkami, perlami a nábytkom. V jednom z kresiel však sedel Ashe so zavretými očami a zaklonenou hlavou. Stále mal na sebe tie modré rifle a čierno-červenú mikinu s kapucňou.
,,Spravil dobre, keď ťa sem poslal. Existujú bytosti, ktoré by okrem Starodávnych nemala poznať žiadna bytosť, “ prehovoril tichým a unaveným hlasom.
Nikdy nepočula ani chýr o tom, že Prastarítaja existenciu ďalších bytostí, no keď sa nad tým zamyslela, dávalo to zmysel. Dokonca ani nevedela, že Prastarýchje viac. Po celé tisícročia si strážil vlastné tajomstvá.
,,Čo tým myslíš?“
V druhom kresle sa zjavil Zet s vážnou tvárou. ,,Presne to, čo povedal. Prvotní možno stoja v našej hierarchii na samom vrchu, ale nad nimi je ešte niečo. Niečo, čo sa zrodilo skôr.“ Naklonil hlavu na stranu a neutajovane si ju prezrel. Po chvíli sa na ňu usmial a rukou jej naznačil, aby si spravila pohodlie v jednom z dvoch ďalších kresiel.
Oplatila mu zdvorilí úsmev a vybrala si kreslo ďalej od neho. Niečo v jeho uvoľnenom postoji ju znervózňovalo a kričalo, aby sa od neho držala na metre ďaleko. Ashe mohol byť nepríjemný, ale vedela, že jej neublíži. Zatiaľ.
Zet na jej výber nijak nereagoval, akoby si to ani neuvedomil, ale opak bol pravdou. Vedela, že to zachytil, aj keď to na sebe nedal znať.
,,Čo vieš o stvorení sveta a Mágií, Kahala?“ opýtal sa.
,,Čo by o tom asi tak mohla vedieť obyčajná démonka?“Ashe otvoril prenikavé červené oči a uštipačne sa zasmial. ,,Iba Starodávni a niektorí z bohov o tom vedia viac.“
Keď ho prvýkrát videla, mal oči pripomínajúce dažďový mrak, ale s týmito očami už úplne prestal vyzerať ako ten obyčajný ľudský muž, za ktorého ho prv pokladala.
Zet sa naňho otočil a zvraštil obočie. ,,Nie som ani jedno, a predsa viem viacej než trištvrte nesmrteľných dohromady.“
Miestnosť zaplavili dve odlišné mágie. Aj keď to boli iba nepatrné zlomky moci, Misaki sa narovnala, pripravená obklopiť sa vlastným štítom. Za posledné dni zažila viac nekonfliktných potvrdení moci než za celý svoj život.
Ashe sa chladne usmial, stiahol svoju mágiu a opäť zavrel oči.
Zet urobil to isté. Pohľad obrátil k nej. ,,Tak, čo teda vieš?“ vrátil sa k pôvodnej otázke, akoby sa nič nestalo.
Uvoľnila napäté svaly a milo odpovedala. ,,Základné veci, ktoré vie každý.“ Pri posledných slovách sa otočila na Asheho. V jednej nanosekunde pohodlne odpočíval, v druhej prudko vyskočil na nohy a v tom skoku sa premiestil k otvárajúcim sa dverám, stojacim na pravo. Zachytil padajúcu Nidru, pričom rozprestrel čierne šupinaté krídla, ktorými mierne mávol, aby udržal rovnováhu.
Väčšina nesmrteľných s krídlami si vďaka mágií neroztrhne oblečenie, keď ich oblečení rozprestierajú, ale iba máloktorému z nich sa miesto toho oblečenie stratí úplne, ako to predviedol Ashe.
,,Som v poriadku, iba sa mi zatočila hlava, Ashe,“ vďačne sa naňho usmiala a on z nej neochotne odtiahol ruky.
Misaki však videla, že napriek tomu neuvoľnil ani jediný sval a bol stále pripravený zachytiť ju, akoby jej slovám neveril.
Zet sa postavil tiež, takže jedine ona ostala sedieť. ,,Stále im tú schopnosť závidím. Ani si neviem predstaviť, ako by mi to uľahčilo život, keby som podvedome vycítil, kedy sa jej zhorší stav.“
Nidrin úsmev zvädol a zosmutnel. ,,Si ten najlepší brat, akého poznám, Z. Má neuveriteľné šťastie, že ťa má.“
,,Ako je na tom?“
Prešla k nim, posadila sa a pokývla Misaki na pozdrav. ,,Nikdy som ti neklamala, ani nebudem,“ povzdychla si. ,,Bola na tom už aj lepšie, ale dostane sa z toho, takže sa nemusíš báť.“
,,Ale?“
Nidra pozrela na dvere, ktorými vyšla. ,,Nemusím ti hovoriť, že sa to stáva čoraz častejšie. Ak to bude takto pokračovať, za pár mesiacov to jej telo prestane zvládať. Rozhodnutie je na tebe, ale na nejakú dobu by som ju vzala k sebe. Raeho napadol jeden spôsob, ktorý by som rada vyskúšala.“
,,Bez urážky, ale poznáš jej názor. Nechcem ju nútiť do niečoho, čo nechce.“
,,Aj napriek tvojmu protestu, som jej už teraz vysvetlila závažnosť tejto choroby.“
Zet nahnevane zavrčal a buchol päsťou do opierky kresla. ,,Prečo si jej to povedala?“
Nidra zavrtela hlavou, načo sa Ashe konečne uvoľnil a posadil sa na zem. Krídla zložil okolo seba a zavrel oči.
,,Ja aj Rae sme sa s touto chorobou stretli iba raz a vieš ako dopadol pacient,“ pokračovala pokojne napriek Zetovmu výbuchu.
,,Nemala si žiadne právo. Žiadal som vás, aby ste o tom pomlčali a zbytočne ju nedesili.“
Nidra si odkašlala. ,,Dnes som už tíšila hnev nesmrteľných, nenúť ma, aby som to zopakovala ešte raz, Zetaris. Mala som veľmi dlhý deň, ktorý ani z ďaleka nekončí. Sú podráždení a ja naozaj nebudem ručiť zato, že ich zvládnem.“
Okamžite sa uvoľnil a jedným okom sa obzrel po Asheovi. ,,Prijmi moje ospravedlnenie, Prastará.“
Súhlasne prikývla a konečne sa otočila na ticho čakajúcu Misaki. ,,Sayuri sa po tebe pýtala. Nemala by si ju nechať zbytočne čakať.“
Misaki pochopila narážku na jej rýchly odchod z izby a bez protestu poslúchla. Tí dvaja potrebovali byť o samote a vyriešiť si svoj problém. Ona naopak chcela vidieť Sayuri a na vlastné oči sa presvedčiť, či je v poriadku.