Amunovi priatelia sa ho usilovali rozveseliť, naozaj sa snažili. Objímali ho, potľapkávali po chrbte a hovorili, ako sa im vodilo. Strider bojoval s lovcami. Aeron sa hral so svojou Oliviou v oblakoch. Lucien strážil Klietku útlaku so svojou Anyou. Gideon trávil medové týždne so Scarlet. Kane a Cameo vymetali mesto a hľadali známky po nepriateľovi. Maddox robil pestúnku svojej Ashlyn, ktorá bola „veľká ako dom.“ To boli jej slová, nie Amunove. Sabin prosil Nevyslovených, aby vrátili artefakt, ktorý dostali od Stridera. Reyes strážil Daniku, kým maľovala záblesky ich budúcnosti. Paris sa spíjal ambróziou a pripravoval sa ísť bojovať na nebesá.
Amun s nimi strávil dva dni. Nikto z nich nespomenul Haidee. Všetci sa tejto téme vyhýbali. Ale keď sa usadil za stôl k spoločnej večeri rozhodol sa, že to zmení. Nevedeli to, ale toto bola jeho posledná večera s nimi. Zajtra opustí pevnosť. Zajtra vyzve Zacharela.
Zajtra príde o hlavu.
Vedel, čo sa s Aeronom stalo po jeho smrti. Vedel, že bojovníkova duša odišla do inej ríše, na miesto, kde mali byť uväznení nesmrteľní posadnutí démonom po ich smrti tak, aby nemohli nakaziť ostatné duše svojou temnotou. Baden tam bol. Pandora tiež.
Ale Aeron, Baden a Pandora iba zomreli tak ako zomierajú smrteľníci. Ich duše nezhoreli na popol – také niečo dokáže urobiť anjelsky meč stvorený z ohňa.
To bola smrť, akú Amun chcel. Koniec. Úplný a definitívny.
Najprv však chcel, aby títo muži vedeli, akou ženou Haidee bola. Aby ju poznali tak ako on, ako svetlo a radosť. Ako niekoho cenného. Ako tú najlepšiu z nich. Chcel, aby vedeli, čoho sa vzdala. A tak, kým si ostatní nakladali taniere jedlom, začal hovoriť.
„Haidee nebola netvor, za akého sme ju pokladali. Bola silná a odvážna.“
Rozhovory okamžite uťali a všetci naňho šokovane pozreli. Nikdy predtým nezačínal rozhovor. Odkedy ho posadol démon, len zriedka hovoril o niečom inom, ako o spomienkach iných ľudí.
Pokračoval skôr, než sa jeho démon rozhodne prevziať to a vyklopiť tajomstvá ukrývajúce sa v každom okolo neho. „Mala všetky dôvody, aby nami opovrhovala. Démon zabil jej matku, jej otca, sestru aj manžela. Démon, presne taký ako my. Do pekla, jeden z nás dokonca možno zabil jej manžela. Boli sme tam, keď sa to stalo. A potom ju zabili a ja som v tom pomohol. Ja. Hodil som ju rovno nepriateľovi pod nôž. Nečudo, že si po nás prišla. Kvôli pomste. My by sme urobili to isté. My sme aj urobilito isté.“
Vďakabohu sa ho nikto nepokúsil zastaviť. Dokonca ani jeho démon.
„Ten istý démon, ktorý zabil jej rodinu, ju nejako nakazil a dal do nej kúsok seba. Kúsok Nenávisti. Ale keďže bola viac než len človek, podarilo sa jej poraziť démonove temné túžby. Potom ju znova zabili, a znova a znova, a napriek tomu, že jej boli vždy vymazané všetky dobré a priemerné spomienky, napriek tomu, že poznala len smútok a bolesť, našla spôsob, ako ma milovať, ako ma zachrániť, ako pre mňa... zomrieť. To je žena, ktorú sme celý čas nenávideli. Niekto, komu sme najprv ublížili. Niekto, kto mal moc zabiť nás všetkých, niekto, kto mohol byť použitý proti nám, a napriek tomu sa rozhodol, že nás zachráni. Svojou vlastnou smrťou.“
V miestnosti sa rozprestrelo husté ťaživé ticho.
Tajomstvo sa napriek tomu nepokúsil prehovoriť. Možno bol v tej jaskyni očistený od otrávených spomienok. A možno démon trúchlil nad Haideeiným skonom rovnako ako on.
Jeho priatelia naňho ďalej civeli. Nehýbali sa, dokonca sa neodvažovali ani dýchať. Ich myšlienky a emócie naberali na intenzite a napokon prehlušili ticho. Niektorým ho bolo ľúto. Niektorí cítili vinu, že Haidee odsudzovali. Jediný Sabin odmietol upustiť od svojej nenávisti.
No Strider... Strider bol najhorší. Jej smrť je to najlepšie, pomyslel si bojovník. Napokon by sa proti nemu obrátila. Nemohla by si pomôcť. A keď by mu ublížila, alebo keď by ublížila nám, vinil by z toho seba. Nedokázal by si odpustiť.
To Amuna strčilo cez okraj. To teda nie!
Amun si neuvedomil, že vyskočil zo stoličky, kým nemal ruky okolo Striderovho krku. Kým nehodil bojovníka o stenu, až okolo neho lietala omietka. „Čo si sa kurva zbláznil?“ opýtal sa zamračený Strider, keď vstával.
„Jej smrť nebola to najlepšie! Bola prekrásna, dočerta. Zaslúžila si žiť. Ja som ten, kto mal zomrieť. A môžeš si svoje výhovorky zabaliť akokoľvek, nezmení to fakt, že ti jednoducho nezáleží na tom, že je mŕtva.“
„Dobre. Dobre. Ako myslíš. Len pokoj. Máš právo na svoj názor, rovnako ako ja mám právo na svoj.“
„Môj názor je jediný, na ktorom záleží!“ Amun zreval a vrhol sa znova na Stridera. Spadli na zem prepletení jeden do druhého.
„Prestaňte,“ prikázal Lucien. „Hneď.“
„Nechaj, nech to dokončia,“ povedal Sabin.
Amun ich vypol. Päsťami búšil do Stridera, kopal nohami. Strider sa pravdaže začal brániť. Prevalili sa a vrazili do stola. Zarinčali taniere, jedlo sa povylievalo. Obaja vedeli bojovať a bojovali špinavo. Vedeli, ako zastaviť srdce, ako dobre miereným kopnutím zlomiť stehennú kosť, ako rozdrviť priedušnicu a zabrániť tak kyslíku, aby sa dostal do pľúc. A všetko to robili, a ešte aj viac.
Stále bojovali, nikto sa ich nepokúsil oddeliť. Amunove ruky čoskoro napuchli od nepretržitých stretov s kosťou, prsty sa odmietali zohnúť. Obchádzali ho mrákoty, zatmelo sa mu pred očami, ale ani to ho nespomalilo. Keď toto skončí, Strider oľutuje svoje slová a myšlienky. Strider prizná, aká bola Haidee výnimočná.
Po ďalšom údere Amunovej dlane sa Porážke zlomil nos. Liala sa z neho krv. Ten šarlátový prúd mu pripomenul, čo urobil Nenávisť Haidee – ako zaboril pazúry do je nádherného hrdla – a len to zvýšilo hĺbku jeho zúrivosti.
„Povedz, ako si ceníš, čo pre nás urobila. Povedz to!“
„Chceš, aby som klamal? Bol to lovec,“ vykríkol Strider. Pár zubov mu chýbalo. „Zabijak.“
„To my sme zabijaci!“ Ďalší úder. Ďalší priamy zásah. Vzduchom preleteli dve biele perličky.
„Choď s tým dočerta!“ Rovnako aj hnev Porážky vzrástol a kopol Amuna do slabiny. „Nedalo sa jej veriť. Ja si to uvedomujem. Prečo nie ty?“ Slová boli nezreteľné, nakoľko ich vyslovil skrz prázdne štrbiny, kde boli predtým zuby.
Amun zo seba striasol bolesť. Napokon, čo je fyzická bolesť proti emocionálnej agónii zo straty ženy? Udrel Stridera do trupu a ten preletel vzduchom a pristál na zemi. Pri dopade Striderovi vyrazilo dych. Bojovník sa rýchlo spamätal a znovu sa začali kotúľať po zemi, búšili jeden do druhého – až kým nevrazili do jednej z nôh stola a drevo nezapraskalo.
Amun znehybnel a pozrel na muža, ktorého kedysi nazýval bratom. „Veril som jej viac, než komukoľvek inému. Dokonca aj tebe.“
Strider doňho zatlačil a odhodil Amuna na druhú stranu miestnosti. „Ako môžeš povedať—“
„Nie, ty nemáš čo hovoriť.“ Opäť k nemu pribehol. Žiadne zľutovanie. Tajomstvo vedel, že Strider má v úmysle kopnúť, a tak Amun uskočil, zvrtol sa, udrel a prikrčil sa, udrel a prikrčil sa. „chcel si ju, ale iba by si ju mučil. Zničil by si ju.“
„Nie.“ Striderovi sa nejako podarilo uhnúť sa každému z úderov.
„Možno, možno by si ju dokázal milovať, ale len potom, ako by si ju zlomil.“ Konečne kontakt.
Strider sa prehol a snažil sa polapiť dych, ktorý len pred chvíľou zas nabral. „Nevidíš, čo sa deje? Je mŕtva, a stále nás rozdeľuje. Milujem ťa. Kvôli tebe som odišiel z pevnosti. Aby si ju mohol mať.“
„Z pevnosti si odišiel kvôli sebe.“ Žiadne zľutovanie, pomyslel si znova. „Nemohol si ju vyhrať a vedel si to.“ Amun ho kopol do brady a Stridera hodilo o stenu. „Oženil by som sa s ňou, staral sa o ňu a od každého jedného z vás by som očakával, že ju príjme. Ale ty by si tak neurobil, však nie? Bola pre teba len ďalšou výzvou. Ale vieš čo? Ona ťa odmietla a ty si od nej odišiel bez náznaku bolesti. To sa teraz zmení. Pocítiš bolesť. A vieš prečo? Lebo som ťa vyzval, a ty si práve prehral.“ A s tým ho Amun udrel. Udrel ho tak tvrdo, že sa jeho sánka úplne vykĺbila.
Strider upadol do bezvedomia. Dokonca aj vtedy fyzicky trpel, stonal pod ťarchou mentálneho utrpenia z porážky.
Bol na zemi a Amun doňho kopal. Znova a znova.
Niekto ho schmatol zozadu a držal ho tak pevne, že sa takmer nedokázal nadýchnuť. Napriek tomu stále bojoval. Jeho ženu urazili. Neprestane, kým nebude cítiť zadosťučinenie. A on ho nebude cítiť nikdy.
„Odídem s ňou,“ kričal. „Počujete ma? Umriem spolu s ňou! Ak si nebudete dávať pozor na svoje hlúpe jazyky, vezmem so sebou aj vás!“
Strider znova zastonal, teraz to bolo už oveľa bolestnejšie.
Bojovníci držiaci Amuna museli vycítiť jeho odhodlanie, lebo ho prestali držať a namiesto toho sa ho snažili uchlácholiť.
„Potrebujeme ťa,“ počuli.
„Nehovor tak, dobre?“
„Dostaneš sa cez to.“
„Nie. Nie!“ Jeho telo už bolo škaredo dobité, oslabené, ale stále bojoval. Jeho zúrivosť bola ako živá entita.
„To bude v poriadku, kamoško.“
„Nie!“
Stisli ho silnejšie.
„Dovoľ nám pomôcť ti.“
„Čo keby sme sa porozprávali s anjelom? Čo ak sa dá niečo urobiť?“
„Niečo sa dá urobiť,“ zavrčal.
Ešte silnejšie zovretie.
Haidee, kričal v duchu. Čoskoro, už čoskoro budem s tebou. Budeme... Myšlienky sa mu roztrieštili. Jeho pohyby sa spomaľovali. Budeme zase spolu.
Spustila sa naňho tma ako spŕška otrávených šípov. Vítal tú búrku s otvoreným náručím.