Jase možno urobil tú najväčšiu chybu svojho života. Ale zase, nie je to ilegálne a neskončí kvôli tomu vo väzení, takže...
Nie. Stále je to kandidát na Najväčšiu chybu všetkých čias.
Keď sa ozvalo druhé zaklopanie, tentokrát ráznejšie, došuchtal sa ku vchodu. Vedel, že na verande čaká Brook Lynn, dychtivá začať svoj prvý pracovný deň ako jeho „asistentka.“ Dychtivá... vydesený – no, každý z nich to vníma inak.
Bola to tá posledná vec, ktorú chcel, či potreboval. Až do chvíle, keď spomenula, že prišla o prácu v reštaurácii. Bude si musieť nájsť ďalšiu a mohla by to byť nejaká otročina za mizerný plat. Úplne sa zoderie a privedie ju to do hrobu. Tá predstava sa mu nepáčila.
Snažil sa pripraviť na ich prvé stretnutie zamestnávateľa so zamestnancom, lenže na mučenie sa človek jednoducho nepripraví. A presne to ho čaká. Z nejakého dôvodu sa pri nej cítil, akoby ho vyzliekli, natiahli na škripec, rozrezali hruď a obnažili všetky nervové zakončenia.
K takémuto dennodennému mučeniu som sa ja upísal?
Pripravil sa na nevyhnutné a meravo otvoril dvere. Pohľad na ňu mu načisto vyrazil dych. Hodvábne vlasy jej splývali na plecia a vytvárali kaskádu platinových vĺn. Jej veľké modré oči, ktoré by sa mali ligotať iba a len z vášne, boli teraz plné odhodlania, čo im však nijak neubralo na ich uhrančivosti. Nemala na sebe mejkap a on zistil, že sa mu páčia jej prirodzene ružové líca aj zlaté špičky na končekoch rias. Rovnako aj náznak vlhkosti na jej plnej spodnej pere, ktorý tam zostal potom, ako si po nej prešla jazykom
V hrudi sa mu znova ozvala tá hlboká pulzujúca bolesť a on podráždene zaškrípal zubami.
Nič necíť. Nič nechci. Nič—
Kašľať na to. On niečo chcel. Chcel ju.
Akurát s tým nič nebude robiť.
Na tričku mala nápis Problémy s matikou? Zavolaj 1-800-{(10x)(In{13el)]-[sin(xy)/2.362xl. Jej vyblednuté džínsové šortky zvýrazňovali sošnú dokonalosť jej predlhých nôh, práve tak ako ošúchané zaprášené kovbojské čižmy.
Nepozerá na ňu náhodou s vyplazeným jazykom? To dievča by zrejme vyzeralo skvele aj vo vreci na odpadky.
„Hlásim sa do služby, pane,“ povedala. Jej slová možno pôsobili uvoľnene... ale chvenie v hlase ju prezradilo. Bola nervózna.
Zostal stáť vo dverách, blokujúc jej vstup dovnútra. „Pekne po poriadku. Čo ťa presvedčilo, aby si prijala moju ponuku?“ Dumal nad tým celú noc.
Zúžila oči, až sa jej riasy na spodnom a hornom viečku takmer spojili. „Možno som si zarecitovala en ten tiki dva špendlíky.“
„Vždy máš taký podrezaný jazyk?“ Nemal by som myslieť na jej jazyk.„Nechaj tak, neodpovedaj.“ Kývol jej, aby šla dovnútra.
Vošla do obývačky a tam sa zastavila. Strčila si ruky do vreciek. „Sú tu aj West s Beckom?“ Koľko nádeje mala v hlase!
Nechcela s ním byť sama? Nie som z toho podráždený – som nadšený. „West šiel do mesta, pracovne. Beck je tiež v meste, snaží sa im nájsť vhodné miesto, kde by si otvorili obchod.“
„A pritom pravdepodobne balí svoju realitnú agentku,“ zamrmlala. „Čím sa vlastne West a Beck živia?“
„Robia rôzne počítačové programy a hry.“ Jase mal od itčkára ďaleko. Pre niekoho, kto bol tak dlho odrezaný od sveta, boli všetky technické vymoženosti, ktoré sú pre ostatných bežné, úplne cudzie. Nevedel ani poriadne ovládať aplikácie, ktoré mu West nainštaloval do telefónu.
„Prečo proste nepracujú z domu?“ opýtala sa. Znelo to tak posvätne, akoby bola práca z domu niečo, o čom každý sníva. „V Strawberry Valley aj tak nezískajú ktovieaký kšeft.“
„Nezáleží na tom, kde sú. Svoje produkty predávajú do celého sveta. Lenže sa im dosť ťažko pracuje, keď tu stále čosi opravujem. Aspoň mi to povedali.“ Ukázal na odliepajúcu sa tapetu. „Chalani sú jeden z dôvodov, prečo ide renovácia tak pomaly.“
Beck nenávidel zmeny, omnoho viac ako Jase a West, čo bolo prekvapivé keď človek uváži, ako často menil milenky. Na každú úpravu domu musel Jase Becka najprv pripraviť. West musel mať zase všetko naplánované, až do posledného klinca – čo zvyčajne zabralo celé mesiace.
„Aha.“ Brook Lynn sa natoľko nechala vtiahnuť do rozhovoru, že zabudla na ostražitosť a usmiala sa naňho. Veselosť jej rozžiarila celú tvár. „V kuse ti nadávali, že robíš hluk, čo?“
Je ako hviezda... ktorej žiara zatieňuje všetko ostatné. A moja bolesť je tisícnásobne horšia.
„Ááále čoby, to by si netrúfli,“ dostal zo seba a pošúchal si miesto tesne nad srdcom. „Konečne som ich vykopol, aby som sa mohol pustiť do väčších projektov.“ Nie preto, lebo chcel byť s Brook Lynn sám.
„Prečo nepracuješ s nimi?“ opýtala sa. „Keď ste si navzájom takí blízki.“
„Počítače a procesory nie sú nič pre mňa.“
„Si teda tichý spoločník? Tak ste sa spoznali? Prostredníctvom práce?“ Zažmurkala a pokrútila hlavou, akoby si práve uvedomila niečo dôležité. „Vieš čo? Zabudni na to.“ Zdvihla bradu a vystrela ramená. „Mali by sme asi začať. Aká bude moja prvá úloha?“
Dobrá otázka.
Poobzeral sa a zvažoval svoje možnosti. Niečo ľahké. Možno niečo, čo by vyžadovalo občas sa zohnúť – alebo veľa sa zohýnať.
Zrejme pridlho otáľal s odpoveďou, lebo dodala: „Čo keby som ti porozprávala o histórii tvojho domu? Patril rodine Glassovcov, snáď milión generácií, ale rodina už takmer vymrela. Zostal len posledný člen. Harlow. Keď jej umrela mama, odmietla si nájsť prácu, čo je asi dôvod, prečo ste získali jej dom. Kedysi to bola arogantná drzaňa, ale potom sa stiahla do ústrania. Je o rok mladšia než ja a stále ju vídavajú v meste, i keď nikto nevie, kde teraz žije.“
Rozpráva mu o histórii domu... alebo príbeh, ktorý ho má varovať?
„Sľubujem, že ja sa nebudem správať ako arogantný drzáň. A teraz sa pusti do obývačky,“ povedal, „a potom sa presuň do kuchyne.“ Aby mala pocit, že urobila niečo prospešné a pritom sa veľmi nenarobila. A on sa zároveň bude môcť niekam zašiť, takže nebude vidieť žiadne zohýnanie sa alebo nezohýnanie sa.
„Myslíš tým... upratať ich?“
„Nech sa to leskne.“
Stisla pery. „Takže som slúžka, presne ako som si myslela.“
„Si asistentka.“
„Asistentka, ktorá ti upratuje dom.“
„Vidíš, ako ti to ide. Učíš sa rýchlo.“ Potľapkal ju po hlave a snažil sa nekochať sa hodvábnou hebkosťou jej vlasov – alebo premýšľať nad tým, že ich zovrie do dlane a natočí si jej hlavu k sebe tak, aby mal lepší prístup k jej perám.
Čo je to s ním? Odkedy ho prepustili, ženu nepobozkal. Dokonca ani tých pár, s ktorými spal. Nie preto, žeby si myslel, že je na bozkávaní niečo výnimočné. Nič také. Čím menej sa bude rozptyľovať, tým lepšie, zvlášť keď je už aj tak zraniteľný.
Brook Lynn od neho neodstúpila, ani neodstrčila jeho ruku. „To je naozaj zvláštne. Vôbec sa nebojíš, že o tú ruku prídeš,“ povedala s úplným pokojom. „Ale dobre. Fajn. Kde sú čistiace prostriedky a to ostatné?“
„Všetko, čo potrebuješ, nájdeš pod drezom. Ja sa teraz musím vrátiť k mojej práci.“ Prinútil sa otočiť a odkráčať preč.
Čo iné jej vlastne mal povedať? Okrem toho, trkotať s ňou by bola obrovská chyba. Už aj za tú krátku chvíľu stihla položiť otázku, na ktorú nebol pripravený. Tak ste sa spoznali?
Jeho minulosť bola jeho osobná vec a nie nejaká téma na rozhovor.
Odišiel vonku v nádeji, že ak bude od nej ďalej, trochu sa uvoľní. Iba čo bol ešte napätejší. Bolo to takmer, akoby mu... chýbala? Už teraz? Predstavovala svetlo, ktoré bolo v úplnom kontraste s jeho vždy temnou mysľou. Cítil, ako ho to k nej ťahá a to ho rozrušovalo, ale zároveň aj upokojovalo. Bolo ťažké netúžiť po jej prítomnosti.
Musí to byť tou letnou horúčavou. Áno, určite je to tým. Vonku bolo sparno, vzduch bol ťažký a takmer nedýchateľný. Vyzliekol si tričko a zdvihol kladivo. Tesne predtým, ako dorazila Brook Lynn, dokončil opravy na kôlni. Vedel totiž, že ak sa chce púšťať do ďalších projektov, bude potrebovať bezpečné miesto, kam si bude môcť odložiť náradie. Bez náradia sa nedá pracovať. A bez práce by Jase musel počúvať svoje vlastné myšlienky.
Ďalšiu hodinu... dve... pracoval na dome. Odstraňoval laty z okeníc. Očami neustále zabiehal ku oknu do kuchyne, v zúfalej snahe zahliadnuť Brook Lynn. Áno, rozčuľovalo ho to, ale nemohol to poprieť. Keď sa objavila prvýkrát, buchol si kladivom po prste a musel prehltnúť nadávku. Bol vďačný, že sa naňho nepozrela.
Keď bol hotový s okenicami, presunul sa k vonkajšiemu obloženiu a začal vymieňať poškodené časti. Lial sa z neho pot a keby bol sám, vyzliekol by sa a skočil do bazéna, ktorý opravil hneď v prvý týždeň, ako sa sem nasťahoval.
Aký má Brook Lynn postoj ku kúpaniu bez plaviek?
Bol si istý, že by mu to prezradila. To dievča vedelo vyjadriť svoj názor. Pri nej vždy vedel, na čom je a to mal na nej rád. Jeho spoluväzni sa mu do tváre usmievali a potom ho bodli od chrbta. V niektorých pestúnskych rodinách sa s ním rodičia smiali počas večere a potom sa za zatvorenými dverami tlmene rozprávali o jeho budúcnosti.
Niežeby bol každý okamih jeho života smutný. Boli aj dobré časy. Veľa dobrých čias. S Beckom a Westom. Tessou. Daphne. Niektorými pestúnskymi rodinami. Ale zlé časy boli natoľko zlé, že úplne zatienili tie dobré. Spomenie si vôbec, kedy sa naposledy smial?
Aké detstvo mala Brook Lynn? Pôsobila vyrovnane, aj keď sa možno až priveľmi starala o svoju sestru. Zásadová. Normálna. Typ dievčaťa, ktorý by pred ním zutekal, keby sa dozvedel pravdu. A on by sa jej nečudoval.
Jedinou možnou obranou bolo, držať si ju od tela.
Zajtra má stretnutie so svojím kurátorom[1]. Jase stuhol. Je tu problém. Brook Lynn nepochopí, prečo má hneď druhý deň svojej práce voľno. A čo ak ho jeho kurátor prekvapí a príde na návštevu, keď tu bude ona?
Dočerta, toto nedomyslel. Teraz je už neskoro.
Dá jej zoznam vecí, ktoré potrebuje nakúpiť. Mohla by— Nie, nemohla. Tá jej napodobenina auta neunesie rúry, drevené dosky a škatule s mramorom. A on ani nechcel, aby sa s tým naťahovala.
Povie Beckovi, aby jej zajtra požičal dodávku. A tiež aby tam šiel s ňou a pomohol jej s ťažkými vecami.
Jase znova stuhol. Nepáčilo sa mu, že by spolu Brook Lynn a Beck mali tráviť čas. Sami. V stiesnenom priestore.
„Nie si smädný?“
Jej hlas ho vytrhol z myšlienok. Zľakol sa a takmer si znova buchol kladivom po prste. Dočerta! Nezvykne takto poľaviť v pozornosti. Sám seba vycvičil, aby vedel o každom prichádzajúcom kroku, aby počul každučký pohyb. Táto takmer obsedantná ostražitosť mu neraz zachránila život.
Hodil kladivo medzi ostatné nástroje, aby nedošlo k úrazu. Zliezol dole z rebríka a jeho budúca záhuba mu podala pohár ľadovej vody.
To pozorné gesto ho vyviedlo z rovnováhy. „Ďakujem,“ zamrmlal a vyprázdnil obsah pohára. Chladná tekutina utíšila jeho vysušené spálené hrdlo.
„Nemáš za čo.“ Vzala od neho prázdny pohár a odstúpila. „Boli tu už tri ženy. Všetky hľadali Becka.“
„Len tak málo?“ A čo si myslíte o Beckovi vy, slečna Dillonová? Znovu si ju obzrel a všimol si špinavú šmuhu na líci a mastné fľaky na tričku. Je rozkošná.„Koľko máš rokov?“ opýtal sa a hneď sa aj zháčil, keď si uvedomil, ako obviňujúco to znelo.
Väčšina žien by naňho škaredo zazrela. Ona nehla ani brvou.
„Dvadsaťpäť. A ty?“
„Dvadsaťosem.“ Keď uváži, čo všetko si za ten čas prežil, mal pocit, akoby bol o celé dekády starší.
„Bol si niekedy ženatý?“ opýtala sa.
Existoval len jeden dôvod, prečo to chcela vedieť a ten ho dorazil viac, než by to dokázala tá oceľová rúra, ktorú jej chcel dať kúpiť.
„Nie,“ zachripel. „Nebol som.“ Pred Daphne mal pár priateliek, ale nič z toho nebolo ani zďaleka také vážne.
Zdalo sa, že ho Daphne prijíma takého, aký je... až kým nebol vynesený rozsudok a ona si neuvedomila, že bude musieť žiť takmer desať rokov bez neho. Navyše, keď ho pustia, už nebude tým, kým býval. Bude iný. Bude mať za sebou desať rokov v base. Bude tvrdší. A pravdepodobne grázel. Tínedžerov pobyt za mrežami nikdy nezmenil k lepšiemu.
Prosil ju, aby s ním zostala, aby mu verila. Sľuboval, že keď ho pustia, dá jej všetko, čo chce. Časť z neho bola ešte stále malým chlapcom, ktorý zúfalo túžil po niečom ako rodina.
Odišla. Vzlykala pritom, ale odišla. Preklínal ju, ospravedlňoval sa, a znova prosil. Ale ona sa neotočila, dokonca ani nespomalila. Bolelo ho to a áno, bolí to ešte aj teraz, ale on už chápal, prečo to urobila. Pud sebazáchovy. Nemohol jej to mať za zlé.
Mala dobrý život? Hm, možno bola vydatá a mala tucet detí. A možno nie.
Čo by jej povedal, keby ju znova stretol? Si to najlepšie, čo ma kedy stretlo. Chýbaš mi.
Bola to ešte pravda? A bol by muž, ktorým sa stal, ešte pre ňu príťažlivý? Keby vedela o veciach, ktoré zažil za tie roky... bola by rovnako zdesená, ako by bola podľa neho Brook Lynn?
„Jase?“
Brook Lynnin hlas, teraz jemný, ho privolal späť z toho temného bahna v jeho hlave. Zažmurkal a zistil, že stojí priamo pred ním a jej chladné jemné dlane spočívajú na jeho meravých ramenách. Uvedomil si, že zatína päste, a nechty sa mu zarývajú do mäsa. Mal pocit, akoby mu v nose a pľúcach narástli žiletky, vďaka ktorým bol každý nádych utrpením.
Upokoj sa. Keď sa stretol s jej pohľadom, spustila ruku a ustúpila.
„Takže... uhm... áno. Dokončila som obývačku a kuchyňu.“ Náhle znervóznela a začala si hrýzť spodnú peru. „Čo mám ďalej urobiť?“
Polož na mňa zase ruku. A nechaj ju tam navždy. „Nič.“ Odkašľal si. „Choď domov.“ Prv než urobím niečo hlúpe.
„Ale pracovala som len tri hodiny.“
Vraj len. „Tvoj plat nezávisí od toho, koľko hodín si tu, zlatko. Stačí len robiť, čo ti poviem.“
Pokrútila hlavou a povedala: „Čo keby som umyla kúpeľne?“
Rozhodne sa mu nepáčilo pomyslenie, že by toto dievča čistilo toalety. „Žiadne kúpeľne.“
„Ale áno,“ trvala na svojom. „Potom ešte poumývam podlahy a uvarím večeru. Alebo máš nejaké plány?“
Naježil sa. „Žiadne kúpeľne. Žiadna večera.“
„Chápem to tak, že nemáš na dnes žiadne plány.“
„Ak chceš niečo urobiť, poupratuj garáž.“
„Super. Urobím to. Potom, ako sa postarám o tie kúpeľne.“ S presladeným úsmevom vhupla do domu.
„Neopováž sa dotknúť tých kúpeľní. To je rozkaz, Brook Lynn,“ zavolal za ňou. „Moje slovo je zákon.“
Zakývala naňho cez sklenené dvere... a možno mu aj ukázala prostredník.
Naozaj si myslí, že si môže len tak robiť, čo chce?
Tak to by jej mal dať príučku.
Zaplavilo ho očakávanie. Bolo to také silné, že mu to takmer spôsobilo šok.
Prásk!
Keď sa ozvala rana, Jase sa vrhol k zemi. Okamžite siahol po kladive, svojej najbližšej zbrani. Na spánkoch mu vyrazil pot a stekal dole. Mal problém sa nadýchnuť – až kým nezačul vrčanie motora a neuvedomil si, že to je iba porucha zapaľovania.
Nemotorne sa postavil na neisté nohy. Srdce sa mu odmietalo upokojiť, búšilo mu v hrudi ako kôň uväznený v stajni.
To je v poriadku. Som v poriadku.
Keď príde na lámanie chleba, na pocitoch nezáleží. Sú nespoľahlivé. Rozhodol sa veriť, že je v poriadku, tak to tak bude.
Keď sa konečne pozbieral, vrátil sa naspäť k šindľom. Prešlo ďalších pár hodín, počas ktorý sa mu podarilo sústrediť sa výlučne na prácu. Až kým Brook Lynn nevystrčila hlavu z dverí.
„Obliala som sa čistiacim prostriedkom. Potrebujem sprchu a tričko,“ povedala. „Nevadilo by ti, keby som použila tvoju kúpeľňu a vzala si niečo od teba zo skrine?“
A je to tu, práve vyskratovala aj to málo, čo zostalo z jeho mozgu. Mohlo by vybuchnúť aj tisíc motorov a on by si to ani nevšimol.
Sprcha – bude v nej nahá. Voda – bude stekať po jej tele, nájde si všetky miesta, ktoré by chcel obliznúť. Uterák – látka, ktorá bude prechádzať po jej krivkách, hladiť ju po pokožke. Jeho tričko – niečo, čo sa dotklo jeho nahej pokožky a bude sa čoskoro dotýkať jej. Ich vône sa zmiešajú, jeho a jej.
Tvrdý. Ako. Skala.
„V pohode,“ precedil.
„Vďaka.“ Zmizla v dome.
Prešlo ďalších pár chvíľ, ktoré strávil tým, že si každú jednu minútu predstavoval veci, ktoré robila. Napokon slnko začalo klesať za horizont a obloha sa bohato sfarbila odtieňmi zlatej, ružovej a purpurovej. Keď si to všimol, prestal pracovať. Ten pohľad ho úplne ohromil.
Za mrežami mu najviac chýbali jednoduché veci. Každodenné drobnosti, ktoré považoval za samozrejmosť. Východy a západy slnka. Prázdniny s jeho priateľmi. Vôňa čerstvo upečeného chleba a—
Čerstvo upečeného chleba?
Nadýchol sa a celkom isto zacítil príznačnú vôňu, aká sa zvykne šíriť z pekárne. Začali sa mu zbiehať slinky. Takmer v tranze vtrhol do kuchyne. Brook Lynn stála pri sporáku, čosi miešala a... dočerta. Vlasy mala ešte stále vlhké zo sprchy a ich konce sa vlnili. Tričko, ktoré si vybrala, malo nápis „Idem si po výhru“ a hoci jej bolo veľké, vyzeralo na nej ako z módneho časopisu.
Stelesnenie mojich snov. Bola nádherná. Sexy. A preňho úplne nedostupná...
Pošúchal si hruď, v ktorej znova pocítil nepríjemnú bolesť.
A ozajstné jedlo z ozajstných surovín? Také niečo nikdy nemal, dokonca ani u pestúnov, kde väčšina jedál pochádzala z polotovarov.
Brook Lynn ho zbadala a zamávala rukou, aby odohnala spred svojej tváre paru. „Dúfam, že toto tričko nie je jedno z tvojich obľúbených.“
Teraz už je. „Nie,“ dostal zo seba.
„Dobre. Obávam sa, že mi naň kvicla omáčka. Aha, a predpokladám, že máš rád žemličky a špagety s kuracím mäsom a syrom, lebo z toho, čo bolo v komore, sa dalo pripraviť len to.“
Netušil, či to má rád. Potraviny, o ktorých hovorila, ani nekúpil on. Prišli včera, bol to dar od jednej zo žien, ktorá dúfala, že sa s Beckom bude môcť ešte raz vyspať. „Odpoveď budeme musieť zistiť spoločne.“
„Uvidíš, budeš nadšený,“ povedala. Od tepla jej zružoveli líca. „O štyridsaťpäť minút to bude hotové.“
V hrdle mu navrela guča a on nevedel prečo. „Idem si dať sprchu.“ Zúfalo od nej potreboval ujsť. Vpochodoval do svojej izby a zamkol sa v nej.
Jeho kúpeľňa voňala po čistiacich prostriedkoch a leskla sa ako drahokam. Zmohol sa len na nadávku. Dočerta s tým dievčaťom. Upratala tu, napriek tomu, že to zakázal. Naozaj som si myslel, že to bude inak?
Rýchlo sa osprchoval, poutieral a obliekol. Vybral sa k dverám, ale zrazu si uvedomil, že ešte nie je pripravený postaviť sa pred ňu. Stále ho sužovalo nutkanie dotknúť sa jej – a bolo silnejšie než predtým. Chcel ňou zatriasť... a potom to odčiniť svojimi ústami.
Prišlo mu nevoľno. Sadol si a napísal veľmi dlhý a podrobný zoznam úloh pre Brook Lynn. Keď sa jeho myseľ konečne upokojila, vrátil sa do kuchyne. Zoznam položil na kuchynskú linku, spolu so zväzkom bankoviek a kľúčmi.
Brook Lynn na to všetko pozrela, a potom naňho spýtavo zdvihla obočie.
„Zoznam tvojich zajtrajších povinností,“ povedal s pohľadom upretým niekam za ňu. „A tiež peniaze na nákup a kľúče, aby si sa dostala do domu. Ja tu nebudem. Musím si vybaviť jednu osobnú záležitosť.“
„Lenže ja som tvoja osobná asistentka. Je tak?“
Poškrabal sa na zátylku. „Musím ísť.“
„Ísť?“ zopakovala. „Teraz?“
V tejto minúte. Tejto sekunde. „Ja... prepáč.“ Odkráčal z kuchyne... z domu... a ani sa neobzrel.
***
Brook Lynn bola v takom šoku, že ju na chvíľu úplne paralyzoval. On odišiel. Naozaj odišiel. Bez toho, aby jej povedal o svojich plánoch na večer. Bez toho, aby nejako okomentoval to, ako sa nadrela.
Strýko Kurt ju naučil mnoho vecí, ktoré by radšej nevedela, ale bola jedna, ktorú k nim pridal nevedomky. Keď skutky protirečia slovám, ver skutkom. Vždy.
Ľúbim vás, dievčatá, vravel strýko Kurt. Ale opustiť ich a nechať ich v núdzi nesvedčilo o láske.
Práve teraz Jaseove činy vypovedali o mnohom. Nebola preňho dôležitá. Jej snaha preňho nič neznamenala. Ale dobre. V poriadku. Nebola tu preto, aby ju tľapkal po chrbte a zahŕňal ju lichôtkami. Ukáž mi peniaze. Pracovala pre uhundraného a mrzutého pána Calberta, a pokojne môže pracovať aj pre – nádherného – mrzutého Jasea. Pravdepodobne. Možno.
Najprv sa jej nedarilo. Nič poriadne neurobila, lebo bola príliš zamestnaná vykúkaním z okna a obdivovaním Jasea a jeho mocného kladiva. Vždy, keď sa pozrel jej smerom, rýchlo sa stiahla. Ale potom sa jej nejako podarilo nájsť silu vytlačiť ho z mysle a pustila sa do práce. Upratovala tak, akoby mal prísť na návštevu sám Najvyšší. Nikde nesmela zostať ani smietka. A prekvapivo si užívala každú minútu. Tešilo ju, že bude Jaseov život vďaka nej lepší, tak ako vďaka nemu bol lepší ten jej. Čo ju pravdaže znova priviedlo k myšlienkam naňho... na jeho silu, tetovania a ruky... a všetky tie nemravné veci, ktoré by s nimi dokázal.
Potom prešla popri jeho spálni a spomenula si, ako tam našla v posteli svoju sestru.
Brook Lynn zaplavil hnev a rozhorčenie. Časť z nej by dokonca najradšej odišla. Lenže ona nemala v povahe vzdávať sa. Druhá jej časť sa zas chcela postaviť a dať Jaseovi jasne najavo, že nie je žiadna padavka. Správal sa k nej, akoby bola snáď z cukru. Preto ho neposlúchla. Čakala, že jej za to poďakuje, možno dokonca pripustí, že sa mýlil. Stal sa presný opak.
Zapekaciu misu so špagetami vložila namiesto do rúry do chladničky, a nechala na linke odkaz, ako si ich má zapiecť. Upečené pečivo dala do vrecúška a nechala otvorené, aby nezvlhlo. Napokon si prečítala jeho zoznam – a skoro omdlela.
Uprac celý dom. Aj miestnosti, ktoré si upratala dnes. Všetko, okrem herne, do ktorej nesmieš. Pochopila si to, slečna Lynn? NESMIEŠ.
Zájdi do potravín a niečo nakúp. Nakúp jedla aspoň za dva vozíky.
Upeč tri koláče – jeden pre každého z majiteľov domu. Večer urobíme chuťovú skúšku.
Umy okná. Aj tie, ktoré sú ťažko dostupné.
Oper a poskladaj bielizeň.
Zachvela sa. Ktovie, či triedi bielizeň tak, ako väčšina mužov – na „špinavú“ a „špinavú, ale ešte sa to dá nosiť“. A ktovie, prečo nie je zhrozená z pomyslenia, že by sa mu mala starať o spodnú bielizeň.
Vyžehli všetky veci v mojej skrini.
Popresúvaj nábytok v obývačke. Podľa svojho vkusu. Odfoť to, a potom daj všetko zase tak ako to bolo predtým.
Poukladaj drevo vonku na kopu. Nikdy nevieš, kedy príde studený front.
Zrazu buchli dvere a ona sa zľakla Pozrela hore a s búšiacim srdcom počúvala ťažké kroky nového príchodzieho. Žeby sa vrátil Jase?
Spoza rohu sa vynoril Beck a zaplavilo ju sklamanie. Nie, nie. Nebolo to sklamanie. Úľava. Isteže.
Keď ju zbadal, zarazil sa – a potom sa usmial. „Ale, ale. Vianoce prišli tento rok akosi skoro. West strávi večer vonku a Jase je očividne preč, nakoľko tu nemá auto. Takže sme tu len ty a ja, úplne sami. Čo len budeme robiť?“
On s ňou flirtuje? To myslí vážne? Zrejme si nemôže pomôcť, má to proste v kostiach. Kým sa Jase sprchoval, na dvere zaklopali dve ženy, obe chceli hovoriť s „mojím Beckom.“ A tiež žiadali vysvetlenie, kto je to pekla Brook Lynn a čo robí v dome Môjho Becka. Ich zjavné nepriateľstvo ju len pobavilo.
„Neviem, či ti to Jase povedal,“ začala, „ale najal si ma ako svoju asistentku.“ Slúžku. „A potom musel ísť... niekam.“
„Ako asistentku, hmmmm?“ Beck zdvihol prst a ukázal ním na jej hlavu. „Asi by si mala nasadiť okuliare a vlasy si zviazať do uzla.“
„Prečo?“
„Aby to bolo presvedčivé. Keď sa hráte na šéfa a asistentku, tak nech je to so všetkým, čo k tomu patrí. Ak to má fungovať, musíš sa zžiť so svojou postavou.“
Takmer si zhltla jazyk. „My sa nehráme na šéfa a asistentku. Ja som naozaj jeho asistentka.“ Slúžka.
„Keď to tvrdíš.“
„Tvrdím. A teraz odchádzam. Skončila mi pracovná doba.“
Beck zdvihol ruku, aby ju zadržal. „Zadrž, kráska. Vonku som nevidel tvoje auto.“
„To je v poriadku. Prišla som pešo.“ Nebol dôvod míňať vzácny benzín, keď je jeho dom len jeden – alebo päť kilomentrov od Rhinestone Cowgirl.
Prekvapene na ňu pozrel. „Takže... Jase odišiel a teba nechal len tak?“
„Očividne.“ Žeby znova hovoril o erotických hrách? V tom prípade by ale bola odpoveď aj tak rovnaká. „Budem v pohode,“ povedala.
„To istotne áno, lebo ťa odveziem k tvojmu autu.“ Beck sa poobzeral po kuchyni a zavetril. „Potom, ako sa najem. Niečo tu úžasne vonia, a teraz nehovorím o tebe.“
Dobre vedieť. „Si hladný?“ opýtala sa.
„Ako vlk.“
Vložila zapekaciu misu do rúry. „Bude to hotové tak o dvadsať až tridsať minút.“
„Akurát čas na sprchu.“ Rozopol si horný gombík na košeli. „Vyzeráš, že by prospela aj tebe. Čo keby sme si ju dali spoločne a ušetrili tak vodu?“
„To si radšej nechám streliť do kolena a prejdem sa po žeravých uhlíkoch.“
„Tak možno nabudúce?“
„Možno nikdy.“
„Tvoja škoda.“ Žmurkol na ňu a potom zmizol za rohom. Počula, ako zavrel dvere.
Z obývačky sa ozvalo ďalšie zaklopanie. Žeby ďalšia z Beckových žien?
Povzdychla si a vybrala sa do vstupnej haly – a na verande našla Jessie Kay.
„Čo tu robíš?“ opýtala sa zamračene Brook Lynn. Jej sestra ráno vyspávala opicu a nebola v stave, aby sa s ňou mohla porozprávať o svojej novej práci.
„Čo tu robíš ty?“ Jessie Kay si zložila slnečné okuliare a bez pozvania vošla dovnútra.
„Pracujem tu. A chcela som to s tebou prediskutovať.“
Jej prehlásenie si vyslúžilo zachmúrený pohľad od Jessie Kay. „O tom si so mnou chcela rozprávať včera večer?“
„Ty vieš, že áno.“
„Akoby si nevedela, že to dopadne tak ako vždy.“
Chcela tým povedať, že sa na jej slovo nedá spoľahnúť a že si je Brook Lynn sama na vine, že čakala niečo iné. „Nuž, vlastne som si myslela, že tentokrát slovo dodržíš.“
„Dobre ti tak.“
Brook Lynn zahrozila sestre pred tvárou päsťou. „Si hroznápotvora.“
„Nič nové pod slnkom.“ Jessie Kay pohodila vlasmi a prestúpila z nohy na nohu. „Kde je Jase? Priniesla som mu sedem chodovú večeru. Mňa... a toto.“ Zdvihla šesť plechovíc piva.
Stále mala oňho záujem? Skrútilo jej žalúdok.„Je von, ale na tom nezáleží, lebo spolu nechodíte. Povedala som ti, čo vravel. Nehľadá vzťah.“
„Och, drahá sestrička. Akože to voláme muža, ktorý má iba polovicu mozgu? Že má šťastie. Jase vlastne nevie, čo chce. Rozhodla som sa, že mu to ukážem.“
Ďalšie skrúcanie žalúdka, tentokrát silnejšie. „Mýliš sa. Jase vie, čo chce.“ Nebola to jej sestra... a nebola to ani ona.
Jessie Kay si ju premerala a škaredo na ňu zazrela. „Čo je to dnes s tebou? Prečo si taká naježená?“
„Proste preto.“ Pretože bola unavená a hladná a ubolená a Jase k nej bol nepríjemný. A nevie, kde je alebo čo robí – alebo koho robí. A nič ju do toho nebolo. Bola jeho zamestnanec a nikdy nebude viac. Nemala by chcieťbyť niečo viac.
„Prečo si ťa Jase vlastne najal?“ opýtala sa Jessie Kay a prešla prstom po hornom okraji operadla stoličky. „Čo potrebuje?“
„Pomoc okolo domu.“ Od niekoho, kto je dosť zúfalý, aby súhlasil s tým, že bude robiť otroka.
„Takže si jeho slúžka?“
„Výkonná asistentka. A teraz už choď domov. Prosím. A tentokrát tam naozaj počkaj. O chvíľu prídem aj ja a porozprávame sa o všetkom, čo sa stalo.“
Jessie Kay začala protestovať.
„Jeden,“ začala Brook Lynn.
Jej sestra rýchlo vyšla na verandu. „Ťava. Si hrozná.“
„Ja viem. O tom sa tiež môžeme porozprávať, ak po tom túžiš.“ Zavrela dvere. V kuchyni počkala, kým sa zapečú špagety, a keď boli hotové, položila prskajúcu zapekaciu misu na sporák a napísala odkaz Beckovi. Krátky a milý.
Musela som odísť. BL
Vonku už padla tma a jediným zdrojom svetla boli svetlá verandy. Nastavila si implantáty tak, aby do jej uší preniklo viac zvukov, než obyčajne. Nebolo jej to príjemné, ale musela to urobiť, aby počula určité zvuky, ako napríklad praskanie vetvičiek alebo vrčanie zombíkov. Zovrela svoj dezinfekčný sprej a pritisla si ho k hrudi. Na parkovisko pred RC dorazila bez incidentov – a našla tam Jasea, ako stojí vedľa jej auta. Jeho vozidlo stálo zaparkované vedľa. Vyzeral, akoby sa dostal do stredu veternej smršte. Vlasy mal strapaté, oblečenie pokrčené a nakrivo.
Čo ho postretlo tornádo?
Keď ju zbadal, založil si ruky na hrudi.
„Čo tu robíš?“ opýtala sa. Srdce jej bilo ako zvon.
„Volal mi Beck. Povedal, že si odišla... pešo. Sama.“
A to je zločin? „Neklamal.“
Pohol sa a otvoril jej dvere. „Nepáčilo sa mi, že si mala ísť pešo v noci z reštaurácie, prečo si teda myslíš, že by mi nevadilo, že kráčaš tri kilometre cez les a po tmavej ulici?“
Jase sa bál o jej bezpečnosť? „No...“
„Už nikdy neodchádzaj z môjho domu pešo, Brook Lynn. Rozumieš?“
Iba naňho zažmurkala. „Inak čo?“ Vážne. Chcela to vedieť.
„Inak...“ Ticho zahrešil. „Dostaneš veľmi tvrdú lekciu. Teraz choď domov a jazdi opatrne.“ Nasadol do svojho auta a zacúval. Ďalej však nešiel. Nie, počkal, kým nebola zapásaná vo svojom aute.
„Aký džentlmen,“ zahundrala, prekvapená, že je to tak. Áno, urobil pre ňu aj ďalšie milé veci. Pomohol jej s hľadaním Jessie Kay. Ponúkol jej prácu. Skvelý plat. Ale väčšinu času bol emocionálne uzavretý, raz bol ústretový, a potom zas chladný. Okrem toho sa zdalo, že mu na ničom nezáleží.
Kto bol Jase v skutočnosti?
Keď popri ňom prechádzala, zakývala mu. Dokonca sa usmiala. Neodkýval jej a rozhodne sa neusmial. Ale sledoval ju až domov, a odišiel až keď vošla dovnútra.
Netušila, čo si má myslieť o tejto novej povahovej črte, ktorú uňho objavila... činy sú viac než skutky... ale klamala by, keby tvrdila, že sa na ich ďalšie stretnutie neteší.
[1] Má sa na mysli pracovník, ktorému sa musí hlásiť osoba, ktorá je podmienečne prepustená z väzenia.