Brook Lynn Jaseho doslova rozprášila, úplne bez milosti. Som mrcha a zbožňujem to!Neporazila ho len v jednej hre, ona mu to natrela v úplne všetkých. Po šiestej to vzdal, čo bolo zrejme dobre, lebo West a Jessie Kay si v jednom kuse vchádzali do vlasov.
Jeden z jeho strkov nazvala „patetický,“ a on jej povedal: „Tak mi to prepáč, v strkaní zrejme nemám toľko praxe ako ty.“
Najprv vyzerala, že vybuchne a potom precedila: „Teba trápi, čo si o tebe myslím? V tom prípade je dobre, že nevieš všetko!“
„Vieš aký je rozdiel medzi tvojimi rečami a kladivom? Kladivo vie udrieť klinec po hlavičke.“
Jase napokon odviedol Brook Lynn vonku, kde im nad hlavami romanticky svietil mesiac a ligotali sa hviezdy. Dokonalé. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu slanej vody miešajúcu sa s jahodami, ružami a magnóliami, čo len umocnilo príjemnú atmosféru.
Vyzula si sandáliky, posadila sa na kraj bazéna a ponorila nohu do teplej vody. Prekvapilo ju, keď zaujal miesto hneď vedľa. Sedel celkom blízko, delila ich len maličká medzierka.
„Čo je to s Westom?“ opýtala sa. „Je vždy taký protivný, keď pije?“
„Táto časť roka je preňho ťažká,“ odvetil. Vyzeral trochu nesvoj.
„Takže sa rozhodol, že si svoje nepríjemné pocity vybije na mojej sestre?“
„Vyzerá to tak.“
„Ale prečo?“
„Ktovie? Odkedy prišiel o Tessu, správa sa k ženám inak.“
Tessa. Dievča, ktorému Brook Lynn organizovala oslavu maturity. „Prišiel o ňu? Akože... zomrela?“
„Hej.“
Smutné. „Miloval ju?“
„Viac ako svoj život.“
Jeho správanie to síce neospravedlňovalo, ale aj tak jej to obmäkčilo srdce. „Myslím, že je to skvelý chalan, aj všetko, ale nikdy sa nezmierim s tým, že nenávidí moju sestru. Ak sa bude ešte raz takto správať, spozná, čo je to pomsta Dillonových dievčat.“
Jase sa zatváril, že sa celý trasie od strachu. „To znie strašidelne.“
„To si píš.“
„Zabudnime na chvíľu na tých dvoch.“ Vytiahol z vrecka cigaru, orezal ju, zapálil, a potom jej ju podal. „Pre teba.“
Ďalšia položka z jej zoznamu. „Ďakujem, pán PrehralSi.“
„Ďakujem, slečna PodviedlaSiMa. Lenže mám pocit, že onedlho ma budeš preklínať.“
„Prečo? Trocha dymu mi predsa nemôže uškodiť. Westova cigara mi nevadila.“
Potiahla z cigary – a okamžite sa rozkašľala.
So smiechom zahasil cigaru a odložil ju nabok. Potom jej podal fľašu whiskey. „Každý bod zoznamu, ktorý si odškrtneš bezo mňa, budeš musieť zopakovať so mnou.“
Keď chuť tabaku odoznela, glgla si z fľaše. Okamžite si želala, aby to neurobila. To strašné pálenie bolo späť!
„To je tvoj trest za to, že si ma vodila za nos,“ povedal Jase.
Keď pálenie v hrudi trochu ustalo, odvetila: „Zaslúžil si si to. Nikdy neprehrávam,“ povedala. „Rozbila by som ťa aj v pokri.“
Štuchol do nej ramenom. Otočila sa k nemu a v tme sa snažila nájsť jeho oči. Bol tak blízko... keby sa len trošku naklonil...
Niekto zapol lampu na verande. Náhle ho zalialo zlatisté svetlo a dodalo jeho už tak mužným črtám nádych tajomnosti. Zahaľoval ho oblak dymu vytvárajúci akýsi snový opar, ktorý zdvojnásobil túžbu, z ktorej sa celá rozochvela.
„Máš u mňa šesť služieb,“ povedal a hlas mal tentokrát trochu priškrtený. „Čo budeš odo mňa chcieť?“
Čo tak... všetko? I keď technicky vzaté dlhoval služby jej a Jessie Kay, čo jej pripomenulo, že si musí svoju výhru vybrať čo najskôr. „Pomôž mi získať tetovanie a sme vyrovnaní.“
Premeral si ju a zdalo sa, že mu oťaželi viečka. „Kam si ho chceš dať?“
Znova si odpila z fľaše a povedala: „Na rameno. A na krk,“ dodala. „Chcem si tam dať vytetovať popínavé kvety. Jahody.“
Zabavil jej fľašu a odložil ju preč, mimo jej dosah. „Vezmem ťa k chlapovi, ktorý tetoval aj mňa. Je dobrý.“
„Naozaj dobrý.“ Prešla mu prstom po ruke, kopírujúc línie niektorých zvlášť vydarených kresieb. Nemôžem si pomôcť. Cestou narazila na dve jazvy, drsné a vystúpené. Obe mali niekoľko centimetrov, i keď neboli veľmi široké. „Bol si tu zranený.“ Žeby šrapnel?
Zháčil sa. „Áno,“ povedal napokon. Hlas mal napätý... ale tiež zastrený túžbou. „Páči sa mi, keď sa ma dotýkaš.“
Zachvela sa. Konečne sa niekam dostávajú. „Tak to sme dvaja.“ Prednedávnom ju obvinil, že pridáva do jedla kokaín – jej sa však zdalo, že droga pokrýva jeho pokožku. Keď sa ho práve nedotýkala, chcela sa ho dotýkať. A keď už mala na ňom ruky, chcela ich mať všade naraz.
Chytil ju okolo pása a zdvihol ju. Musela sa naňho obkročmo posadiť, aby nespadla. Ten pohyb ju nielen fyzicky vzrušil. Bez najmenších pochýb jej dal najavo, že spolu neskončili, ó, to ani zďaleka. Brook Lynn sa k nemu dychtivo pritisla.
Pohrávala sa mu s vlasmi a pritom povedala: „Ďakujem za dnešné lekcie.“
„Kto ťa učil hrať?“ Odhrnul jej vlasy a prehodil jej ich cez plece, ale ona ich rýchlo vrátila naspäť. Zamračil sa a chcel jej ich znova odhrnúť, ale ona si nimi opäť zakryla uši. Vo víre vášne mu síce dovolila bozkávať ju tam, ale potom, ako zle to celé vypálilo, už rovnakú chybu neurobí.
„Môj strýko,“ povedala a cítila, ako v nej stúpa rozhorčenie. „Zakaždým, keď na nás musel dozerať potom, ako nám zomrela mama, naučil mňa a Jessie Kay niečo nové. Ale keďže si nechal všetko, čo od nás vyhral, učili sme sa rýchlo.“
„On si nechával vaše peniaze? To je drsné.“
„A tiež efektívne.“
Jase sa sklonil a jemne ju pobozkal na pulzujúce miesto na spodnej časti krku. „Máš pre mňa nejaké ďalšie prekvapenia?“
„Iba jedno. Toto.“ Dvoma prstami ho chytila pod bradou, zdvihla mu hlavu a pritisla k nemu pery.
Okamžite otvoril ústa a ich jazyky sa stretli. Zasyčala v nej túžba... horúca a prudká. Omamná. Zahmlila jej myseľ a dovolila jej sústrediť sa len na jediné: ďalšiu rozkoš.
„Každý by mal aspoň raz v živote zažiť takýto bozk,“ povedal.
„Áno.“ Každý kúsok tela mala nabudený, pulzovala a vibrovala od nedočkavosti, lahodne horela. „Len musí byť potom pripravený na to, že bude chcieť viac.“
„Chceš viac?“ Jase ju jemne pohladil po celej dĺžke chrbtice, potom jej zovrel zadok a šklbnutím si ho pritiahol k sebe, takže boli úplne spojení. Svojou najmäkšou časťou sa tisla o jeho najtvrdšiu.
Keď ho zacítila, zaúpela.
„Páčia sa mi zvuky, ktoré vydávaš,“ povedal. Znelo to skôr ako zavrčanie. Vyklenul boky a začal sa trieť o jej vlhnúci stred.
Na chvíľu stratila rovnováhu, ale potom ju znova nadobudla a začala sa rovnako trieť ona oňho, tvrdšie... hore a dole. „Milujem ten pocit, ktorý vo mne vyvolávaš.“
Chytil ju za boky a prinútil ju prestať sa hýbať. „Iba ja.“ Zaťal do nej prsty. „Nikto iný.“
Bolo to akoby do nej práve rázne vnikol. Presne takú silnú reakciu vyvolali jeho slová.
Povolil zovretie a začal sa pohybovať, veľmi pomaly. Na svete snáď neexistovalo nič erotickejšie. Potom jej vkĺzol prstami do vlasov, chytil ich pramene a naklonil jej hlavu... a zmocnil sa jej úst. Svojím spaľujúcim bozkom jej prenikol až do duše.
Presunul ruky na jej prsia, hnietol ich, prechádzal prstami po bradavkách. A keď začala trhane dýchať, vzpínať sa proti nemu a ťahať ho za tričko, aby ho odpratala niekam preč z cesty, rozopol jej šortky a ponoril prsty dovnútra... do jej nohavičiek.
„Môj anjelik je horúci a vlhký,“ potešil sa. Takmer priadol od mužskej hrdosti. A potom do nej zasunul prst.
„Viac. Prosím viac,“ zašepkala a zdvihla sa, aby mal lepší prístup. Sotva si všimli, že sa náhle ozval zvuk otvárania dverí vedúcich na verandu.
„Jase.“
Beckov hlas však už zaregistrovali – bol ako kladivo, ktoré prerušilo ich intímnu chvíľku.
„Nerád vás ruším, decká, ale už som zúfalý.“
Brook Lynn zmeravela, na okamih zaslepená panikou. Prichytená s chlapskou rukou v mojej zásuvke so sladkosťami! Ale vďaka širokej Jaseovej hrudi našťastie Beck nevidel nič, čo by nemal. Panika začala ustupovať... a o slovo sa opäť prihlásila rozkoš.
„West a Jessie Kay sa čochvíľa pozabíjajú,“ povedal Beck.
„Teraz nie,“ vyštekol Jase. Prestal sa v nej pohybovať a.... och... určite zomriem!
Nieže sa na ňom začneš zvíjať.
„Áno teraz,“ povedal Beck. „Robil som, čo som mohol, ale nič nepomáha.“
„Mala by som ju vziať domov,“ podarilo sa jej zo seba dostať. Ledva dýchala a stenami pohlavia mu zvierala prsty. Vo vnútri plakala.
Jase zaškrípal zubami a s pohľadom stále upreným na Brook Lynn zakričal: „Daj mi päť minút.“
„Nemyslím, že toľko máme. Vraždu, prípadne samovraždu očakávam tak do minúty.“ Ale dvere na verandu sa zabuchli.
Jase pomaly vytiahol prst a ona si musela zahryznúť do jazyka, aby od ľútosti nezastonala. Sledovala, ako si ten prst vzápätí vložil do úst a začal ho sať; tentokrát sa jej už ston nepodarilo zadržať – v tomto prípade bol však od rozkoše.
„Mám rád tvoju chuť,“ povedal. „Čistý sladučký med.“
Naskočili jej zimomriavky.
„Nechcem, aby si odišla,“ povedal a na tvári mal zmučený výraz.
„Bude to tak najlepšie.“ Možno. Pravdepodobne. Nevedno, čo by z ich maznania vzišlo, keby zostala. Znenazdajky by prestal, tak ako minulú noc? Alebo by to dotiahli až do konca? A ak áno, chcel by ju ešte niekedy?
Mohlo by to dopadnúť aj dobre, možno by po sebe navzájom túžili ešte viac.
Stisol pery. „Prečo?“
„Preto. Jednoducho preto.“ Napokon, toto bola vojna o jeho náklonnosť, nie nejaký jednorazový boj. Pozapínala si šortky a postavila sa na roztrasené nohy. „Uvidíme sa zajtra, Jase.“
Ticho.
„Tak teda zajtra, Brook Lynn.“
V hlase mu zaznel prísľub. Brook Lynn ale nevedela, čo presne jej sľubuje.
***
Jase už za tie roky zažil nejednu erekciu, ale ešte nikdy takúto. Držala sa ho ako kliešť. Chcela len Brook Lynn, a nikoho iného – dokonca odmietla aj jeho ruku. Vystrašilo ho to. Uvedomil si, ako veľmi od nej začína byť závislý.
Spomenul si, ako ho prosila, aby jej dal viac... prosím viac... ako prahol po jej prosbách, ako vyhladovaný človek po jedle. Spomenul si, ako si vtedy pomyslel: Bez tohto... bez nej.. určite zomriem.
Nie. Do pekla, to nie. Nemohol si dovoliť závisieť od niekoho takýmto spôsobom. Mal si ju vziať, keď mal príležitosť, hneď tú prvú noc v jeho izbe. Teraz by už bol za tým. Určite.
Keď nasledujúce ráno prišla do práce, povedala mu motivačný výrok na tento deň – Dnes sa s vami rada podelím so svojimi skúsenosťami a radami, lebo niet sladších slov ako „Ja som vám to hovorila.“On jej na oplátku podal nákupný zoznam, peniaze a kľúče od svojho auta.
„Dnes si musíš poradiť sama, zlatko.“ Potreboval priestor. Určitý odstup. Prekvapene naňho pozrela. „Ehm, do-obre.“
Vyšiel von, aby sa pustil do čistenia odkvapov. Nasledovala ho, ale keď bola von, zostala stáť na mieste a len ho nemo sledovala. Párkrát otvorila a zavrela ústa, akoby toho mala na srdci mnoho, lenže nevedela, kde začať. Napokon odišla a hoci čakal, že bude potom môcť znova dýchať, mal pocit, že ešte nikdy mu takto nechýbal kyslík.
To to počasie. Musí to byť počasím. Bolo ešte len osem hodín ráno a už bolo neznesiteľne horúco. Teplota dnes pravdepodobne vyskočí až na štyridsať stupňov. Ale mne nebude ani zďaleka tak teplo, ako keď som v blízkosti toho dievčaťa.
Musím odolať. Bude to tak najlepšie, presne ako povedala.
Kým pracoval, zastavilo sa pri ňom pár miestnych, len aby „ho pozdravili.“ Inými slovami, boli zvedaví, ako žije. Čím sa živí? Je sám alebo sa stretáva s vnučkou Peggy Newcombovej? Vedel by opraviť hodiny na veži v meste? Vedel, že keď pomohol dvom z najzhovorčivejších obyvateľov mesta, pritiahol pozornosť, ale aj tak – život v malom meste občas pripomínal viac nočnú moru než krásny sen. Nebol k nim hrubý, ale ani zvlášť prívetivý a rozhodne neodpovedal na otázky. Prišlo aj zopár žien s darčekovými košmi pre Becka. Neustále ho niečo vyrušovalo, preto nepostupoval tak rýchlo, ako by chcel.
Keď boli odkvapy konečne čisté, obrátil pozornosť k plotom, ktorými bol obohnaný pozemok. Mysľou neustále zabiehal k Brook Lynn. Páčilo sa mu, ako ho s tým biliardom dostala. Že si užívala každú chvíľku... a potom ho pobozkala, akoby mal v pľúcach kyslík, ktorý potrebuje, aby prežila. Bol z nej úplne rozpálený. A ešte stále je.
Nebol si istý, koľko hodín uplynulo, kým sa vrátila a zavolala ho dovnútra naobedovať sa.
Keď kráčal k domu, snažil sa pozbierať všetku svoju silu.
Stála chrbtom k nemu, v obláčiku pary stúpajúcej z rezancov, ktoré práve cedila. „Už by si si niečo dal, čo?“
„To áno.“ A nielen jedlo. Obrúskom si utrel pot z tváre. „Prepáč, že som bol ráno taký strohý.“
„To je v poriadku.“
„Som... pripravený porozprávať sa o tom, čo sa stalo minulú noc.“ Možno sa potom konečne rozmotá.
Trochu stuhla. „Aha. Myslíš o tom, že sme sa znova obchytkávali a tebe sa to páčilo?“
Miloval to. „Áno.“
„Dobre teda. Hovor.“
Povez jej pravdu. Povedz jej všetko – dobre, tak takmer všetko. „Kvôli tebe cítim veci, ktoré som nikdy necítil a neviem ako si s nimi poradiť.“
Zvrtla sa a vytreštila naňho modré oči. „Cítiš veci? Aké veci?“
„Ty nevieš?“ Urobil krok smerom k nej.
„No, minulú noc si bol vzrušený. Ale teraz? Nemám potuchy. Ako som už povedala, je veľmi ťažké odhadnúť, čo cítiš.“
Zazvonil zvonček pri dverách a on sa zarazil. Sklamalo ho to. A zároveň sa mu uľavilo. „Ja tam pôjdem.“
Povzdychla si. „Obleč si aspoň tričko.“
Netreba. Bol to jeho kamarát Pepe, ten, ktorý robí tetovania.
Pepe držal veľkú čiernu tašku s vecami, ktoré potrebuje, aby mohol pracovať. Keď Jase vysvetlil Brook Lynn, že za tetovaním nemusí nikam chodiť, lebo tetovanie prišlo k nej, čakal, že sa zľakne a rozmyslí si to – možno dokonca chcel, aby si to rozmyslela, pretože nezniesol, že by ju čokoľvek bolelo. Lenže sľúbil, že jej pomôže, takže to aj urobí.
Celá rozochvená si pozerala album s ornamentmi, ktoré pre ňu Pepe vytvoril a zjavne si vôbec nevšimla, ako si ju ten muž so záujmom pozerá. Jase bol každou sekundou čoraz napätejší. Pepemu platil za to, aby pracoval a nie aby očumoval možný zásun.
„Si si istá, že to chceš, zlatko?“ opýtal sa jej Jase. Bez whiskey, ktorá jej dodáva odvahu a bez cigary, s ktorou sa cíti ako tvrďaska sa možno rozhodne—
„Áno,“ povedala a ukázala na ornament, ktorý si vybrala. Odhodlane zdvihla bradu. Vždy odhodlaná. Sama proti celému svetu.
Premýšľal, koľkokrát urobil to isté, keď ho pritlačili k stene, vo väzení aj mimo neho. Keď šlo všetko naozaj veľmi zle. A dokonca aj keď šlo všetko dobre – pretože vedel, že sa to môže každú chvíľu zmeniť. Jediné, čo mal, bolo odhodlanie a hrdosť. Jej život by nemal byť taký. Ani teraz, ani nikdy inokedy.
Niežeby bolo odhodlanie niečo zlé, to v žiadnom prípade. Lenže jemu vadili okolnosti, ktoré ju obrali o nevinnosť. Okolnosti, ktoré si vedel príliš dobre predstaviť. Ľudia, ktorí si robia posmešky z jej uší. Smrť oboch rodičov, tak krátko po sebe. Strýko, ktorý ju opustil. Že musela robiť matku svojej sestre. Zničená bremenom, ktoré niesla na pleciach. Nikdy nemohla robiť veci, ktoré chcela.
Aby si pred Pepem nemusela vyzliecť tričko, požičal jej Jase jedno zo svojich tielok a poslal ju prezliecť si ho. Páčilo sa mu, keď mala na sebe jeho oblečenie. Veľmi. Kým Pepe pracoval na jej ramene a vzadu na krku, neustále sa mykala.
Jase ju vzal za ruku a stisol ju. Aj ona ho stisla, aby mu bez slov poďakovala a obdarila ho milým úsmevom.
„Ide ti to skvele, zlatko. Lepšie ako mne.“
„Naozaj? Plakal si?“
„Ako malé dieťa.“ Ale iba prvýkrát. Pretože bol vo väzení – a žiadne tetovanie nechcel. Skupina spoluväzňov ho držala na zemi a vyleptávali mu znak gangu, ktorý nenávidel každým vláknom svojej bytosti. Bol to symbol poníženia a podriadenosti.
Dych sa mu náhle zrýchlil a bol príliš plytký.
Brook Lynn mu znova stisla ruku a vrátila ho späť do prítomnosti. „Kiežby som tam vtedy bola,“ povedala jemne. „Pofúkala by som ti boľačku.“
Len pokoj. „Chlapci nemajú boľačky. Majú bojové zranenia.“ Nenávidenú značku si neskôr prekryl iným tetovaním.
„To je škoda. Bojové zranenia nefúkam. Boľačky áno.“
„Ja mám boľačku,“ prehlásil Pepe.
„A onedlho budeš mať obrovské bojové zranenie,“ zašomral Jase.
Brook Lynn sa naňho usmiala.
Pocítil bodnutie v hrudi. „Páči sa mi ornament, ktorý si si vybrala,“ povedal. Neboli to len jahody, ale aj popínavé kvety. S bielymi okvetnými lístkami a žltými stredmi. Ich orosené okvetné lístky sa tiahli hore po jej zlatistej pokožke. Bol to odvážny výber, veľmi nečakaný. A sexy ako šľak.
Najradšej by ho celučičké olízal.
Pepe dokončil prácu a chcel jej vysvetliť, ako sa má o čerstvé tetovanie starať, ale Jase ho vykopol a všetko jej povedal on sám. Pokožku mala červenú a opuchnutú a bude to pár dní citlivé. Dočerta, stále sa ešte nepreniesol cez to, ako sexy to vyzeralo – aká sexy bola ona.
„Takže?“ opýtala sa, keď sa k nemu otočila a zdvihla si vlasy. „Čo si o tom myslíš?“
Myslím, že ťa o pár sekúnd hodím na moju posteľ, anjelik.
Na kuchynskej linke jej zabzučal mobil signalizujúci príchod esemesky. Zo zvyku naň letmo pozrel, a vzápätí znova, tentokrát lepšie. Z hrdla sa mu drala nadávka, ale zadržal ju.
„Ten Brad ťa práve pozval na rande,“ povedal bezvýrazne a podal jej telefón.
„To určite nie. Povedala som mu— moje nervy, naozaj to urobil,“ povedala.
Esemeska znela nasledovne:
Povedal som si, že skúsim šťastie. Nedarí sa mi dostať ťa z hlavy. Tentokrát sa chcem opýtať ja TEBA – nešla by si so mnou na večeru?
Jase vstúpil do jej osobného priestoru, uvedomil si, čo urobil a trochu odstúpil. „Čo mu odpovieš?“
Zažmurkala naňho. „Čo by si chcel, aby som mu odpísala?“
Počul jej v hlase dychtivosť...
Počul aj nádej...
Pri bazéne dokonca nahlas vyslovil svoj nárok. Moja. Ale rozhodne nedovolí, aby ho do tohto navliekla. I keď nenávidel pomyslenie, že bude s iným mužom, nebol v pozícii, že by jej to mohol zakazovať. Nemali spolu vzťah, ani len k nemu nesmerovali. Potom by sa naňho mohla hnevať, že sa do toho miešal.
„Povedz mu čo chceš,“ povedal, hoci v duchu kričal, aby povedala Nie. Dúfajme, že to, čo chce, nie je Brad.
Tvárou mu čosi preletelo... čosi temné, takmer mátožné – rozhodne strašidelné.
Zdvihla bradu. „V tom prípade mu poviem áno.“
***
Ak urobíš niečo len preto, lebo niekto urazil tvoju hrdosť – alebo v Brook Lynninom prípade, ak povieš niečo hlúpe – musíš sa vyrovnať z následkami.
Prečo sa Jaseovi jednoducho neotvorila a nepovedala mu, po čom túži? Prečo ho provokovala a čakala, že urobí niečo, čím potvrdí slová, ktorými predtým vyjadril svoje majetníctvo?
Zahnala ho do kúta a dúfala, že prizná svoje city – chcem ťa len pre seba. Jej možno nerobí problém pripustiť, že patrí jemu – v intímnom slova zmysle – ale on nebol pripravený povedať to počas hádky, aj keby to tak cítil.
Tým sa aspoň utešovala, keď ju Brad viedol k svojmu autu. Chevrolet Nova z roku 1968, ktorý si sám zreparoval. Zvonku to bol veterán, no vo vnútri mal moderné vybavenie.
„Si nádherná,“ povedal a otvoril jej dvere.
Aké džentlmenské. Mala by som sa cítiť polichotená. „Ďakujem. Aj ty vyzeráš veľmi dobre.“
Brad ju viezol popri okraji mesta, kým neprišli na miesto, ktoré vybral. Bola to exkluzívna reštaurácia s romantickým osvetlením a tichou hudbou v pozadí.
„Dúfam, že máš rada taliansku kuchyňu,“ povedal.
„Mám.“ Usadili ich k stolu a ju celý čas kvárili výčitky. Od bozkávania sa s Jaseom prešla k tomuto. Vodí za nos muža, ktorého by mala chcieť... lenže nechcela.
Položili pred ňu jedálny lístok. Prečítala si ho – a mala čo robiť, aby nedostala hysterický záchvat. Tie ceny! Dobrý bože. Čo dávajú do toho jedla? Zlato?
Možno to bude platiť Brad. A možno nebude. Každopádne, ona rozhodne nepôjde nad dvadsať dolárov. Takže... to vyzerá, že bude jednou z tých pipiek, ktoré si objednajú len šalát a pohár vody.
„Čo podľa teba vyzerá dobre?“ opýtal sa.
„Všetko.“ To bola pravda. Lenže to, čo znie dobre, a to, čo bude jesť, sú dve úplne odlišné veci.
Hrejivo sa na ňu usmial.
Keď prišiel čašník, Brad si objednal fettucine Alfredo s koreneným kurčaťom a Brook Lynn sa začali zbierať sliny. Keď prišla na rad ona, prinútila sa objednať si, čo si predsavzala. Brad chvalabohu iba prikývol, akoby bol zvyknutý na ženy, ktoré jedia ako vtáčatá na diéte.
„Ako sa ti páči pracovať pre toho veľkého chlapa?“ opýtal sa Brad.
„Je...“ Sexy, vzrušujúci, úžasný. Skvele bozkáva. Vie to s rukami. Ale rozhodla sa pre: „Zábavný. Je to pre mňa úplne nová skúsenosť.“
Pohľadom klesol na tetovanie vykukujúce spoza golierika blúzky. „To on ťa nabádal, aby si si dala vytetovať kvety?“
Brad to neschvaľoval? „Nie. To bol môj nápad.“
„Kam až siahajú?“ opýtal sa. Rozhodne proti nim nemal námietky.
Naznačila, kadiaľ prechádza tetovanie a potom zmenila tému. Pýtala sa na jeho život a on bez váhania odpovedal. Aký rozdiel oproti Jaseovi, ktorý si dával pozor na každé slovo.
A napriek tomu stále túžila byť s Jaseom.
Pri tom pomyslení jej pocit viny ešte vzrástol. Je tu so skvelým mužom. Mužom, ktorý spĺňal každú položku zo zoznamu Vysnívaný muž pre mňa. Zaslúžil si, aby sa k nemu správala čestne.
Usmiala sa a nechala ho prevziať konverzáciu. Pýtal sa na najlepší darček, aký kedy dostala, najpozornejší dar, ktorý kedy dala, a človeka, ktorý mal najväčší vplyv na jej život. Podozrievala ho, že sú to otázky z webovej stránky o randení a malo by jej to taktiež polichotiť. Je to od neho také milé! Muž, ktorému záležalo na tom, aby na ňu urobil dojem.
I keď... mala čo robiť, aby sa necítila, akoby bola na pracovnom album a odpovedala najlepšie, ako vedela: jej šťastné detstvo, album, ktorý vyrobila pre Jessie Kay a jej rodičia.
Prišiel čašník s účtom a Brat ho rýchlo schmatol.
„Dovoľ mi zaplatiť za seba,“ povedala.
Zdalo sa, že bol pri tej predstave zhrozený. „Ani náhodou.“
Ďalšie výčitky.
Keď kráčali preplneným parkoviskom, zhlboka sa nadýchla. Vo vzduchu neboli sladké vône, na ktoré bola zvyknutá a zacnelo sa jej po domove. A nielen po ňom... ale aj po Jaseovi.
Čo teraz robí?
„Bolo mi s tebou veľmi príjemne,“ povedal Brad, keď boli znova na ceste.
„Mne tiež.“ Požiada ju o druhé rande, cítila to. Ale... aj keď sa bavila, nechcela od neho viac – a ani nikdy nebude. Jej pocity voči Jaseovi spálili všetky myšlienky na iných mužov. Boli to Jaseove pery, po ktorých prahla. Jaseove ruky, ktoré chcela mať na svojom tele. Bol to Jase, s kým chcela byť – v posteli aj mimo nej.
A to sa nezmení.
Jessie Kayino auto bolo preč, čo znamenalo, že nie je doma. Brad zaparkoval na príjazdovej ceste a odprevadil ju k dverám. Na verande zastavila a otočila sa k nemu. Lampa zablikala a na oboch dopadali prerušované lúče svetla.
„Takže,“ povedal.
„Takže,“ povedala.
Náhle zadul vietor a postrapatil jej vlasy. Niekoľko prameňov vyletelo do vzduchu. Bradov pohľad automaticky padol na jej uši.
„Rozsvietili sa,“ povedal. Znelo to skôr konverzačne, ako prekvapene.
„Áno.“ Napravila si vlasy a náhle sa cítila nesvoja. To nikto nedokáže predstierať, že tam nie sú?
Sklonil sa, akoby ju chcel pobozkať, presne ako sa obávala, ale cúvla. „Dobrú noc, Brad.“
Na tvári sa mu mihlo sklamanie a potom prikývol. „Dobrú noc, Brook Lynn.“
Vošla dovnútra, zavrela dvere a dovliekla sa do spálne – kde promptne z plného hrdla vykríkla. Ale hneď stíchla, akonáhle si uvedomila, že nie je dôvod kričať – neznámy muž stojaci pri posteli – bol Jase.
Hodila doňho kabelku, ktorá mu so žuchnutím narazila do hrude. „Ty idiot! Čo tu robíš? Kde máš auto?“
„Ty si sa mi vlámala do izby, takže si myslím, že je len fér, ak sa aj ja vlámem do tvojej. A auto mám zaparkované dole na ulici.“ Založil si ruky na hrudi. „Prečo sa tváriš tak smutne?“
„Tuším si chcel povedať vystrašene.“ Prekvapuje ma, že mi stále bije srdce.
„Nie, povedal som presne to, čo som chcel. Smutne.“
Nechcela sa s ním v tejto chvíli baviť o svojich ušiach. „Povedz mi, prečo si tu, Jase. Skutočný dôvod. A nech je naozaj dobrý.“
Chvíľku tam mlčky stáli a to ticho bolo čoraz napätejšie.
„Pobozkala si ho pri dverách?“
Slová boli drsné, vyslovené bez akéhokoľvek druhu emócie. Ale ona úplne stuhla. Neodvažovala sa ani dúfať. Žeby žiarlil? Prizná to konečne? „Do toho ťa nič nie je, Jase.“
„Ale áno, je a ukážem ti prečo.“ Nespúšťajúc z nej oči pomaly kráčal k nej.