Hector ukončil hovor na telefóne a vložil si vidličkou ďalší kúsok údeného lososa do úst. Zatiaľ čo prežúval, sledoval Noelle. Snažil sa predstierať, že z nej nebol vzrušený, že si nespomínal na každý detail z jeho spovede o svojej minulosti. Jeho pracovný stôl medzi nimi predstavoval bariéru, jedlo, ktoré objednala, bolo položené na jeho spisoch, vybavení, kufríku na zbrane, kufríku s nástrojmi na čistenie zbraní, a bolo rozložené ako na pikniku.
„Kto to bol?“ opýtala sa. Obzerala sa, očividne sa snažiac rozhodnúť, čo má zjesť, napokon sa rozhodla pre dezert, a zodvihla vrchnák od neho a vidličku. Znova usadila pohodlne na svojej stoličke, prekrížiac si nohy a odhaliac tak svoje topánky.
A doparoma, vyzerali ako bielizeň pre dominu. Otvorená špička, s diamantmi vykladanými po celej dĺžke pásika okolo jej členkov. Vlasy mala rozopnuté, padali jej okolo ramien, a boli trochu strapaté. Tá biela blúzka, ktorú mala na sebe, mala taký hlboký véčkový výstrih, že bol vždy prekvapený, že mu neukázala prsia zakaždým, keď sa pohla.
Mal pod sebou jej štíhle telo, sal tie jej pevné a drobné bradavky.
„Hector,“ súrila ho. „Moje prsia oceňujú túto pozornosť, ale ak neprestaneš zízať, môj zadok sa bude sťažovať. Aj on si zaslúži pozornosť, vieš.“
Prostoreký tón, ale zaregistroval smutný podtón. Jeho oči vystrelili k jej tvári, zatiaľ čo mu líca začali horieť.
Nemôžeš ju mať. Proste ju nemôžeš mať, kurva. Ale och, tie veci, ktoré hovorila. Jej ústa ho vzrušovali tak veľmi, ako jej telo.
Jej ústa... ktoré mala raz okolo jeho penisu...
Doriti. Pomrvil sa a sústredil sa na prípad skôr, než sa mu znova zapália ruky. „To bola Mia. Pokrok v prípade. Po prvé, ten prístroj, ktorý si spomínala, ten, ktorý vymaže odtlačky prstov. Našli ho.“
Jej tvár sa kúpala v triumfe, celá žiarila. „Bože, som taká múdra.“
Hruď sa mu napla. „Po druhé, svedok je už po absťáku, a bol vypočutý. Hovorí, že nevidel žiadneho Arkadiánca, že ten mimozemšťan bol k nemu stále obrátený chrbtom, ale pomohol vytvoriť skicu strelca, a toho chlapa, ktorý mu podal zbraň. Tie obrázky nám práve posielajú, a tiež ich dávajú prejsť databázou.“ Bola tam uložené všetky identifikačné údaje o každom kriminálnikovi.
Odrazu bola Noelle úplne ponorená do práce, vytiahla si mobil, stlačila niekoľko tlačidiel a zamračila sa. „To si robíš srandu? Tá skica toho strelca je kreslený superhrdina.“
Hector si otvoril obrázok na obrazovke svojho počítača. Strelec mal blond vlajúce vlasy, jeho tvár bola rozmazaná. A mal na sebe oblek, ktorý bol vyzdobený toľkými obrysmi svalov a farieb, že svedok musel byť fajčiť crack, keď to – Hej. Jasné. Veď aj fajčil. Druhý obrázok zobrazoval tvrdú, drsnú tvár. Špinavú, výstrednú. Tmavé vlasy, vysoké čelo. Úzke oči. Nos s hrčou v strede. Široké lícne kosti, hranatá brada. Tvár, ktorú decká pravdepodobne vídavajú do svojich nočných morách. Ale tento obrázok sa aspoň dal použiť.
„Zdá sa to byť nereálne, že by nám konečne dôkazy padli do rúk,“ povedala Noelle. „Mali by sme dať tú neanimovanú skicu médiám? Možno ho niekto spozná.“
„Radšej by som počkal. Mám prílišné obavy, že ten Strelec a zbalí a zdrhne. A ak zdrhne, nenájdeme ho. Darilo sa mu ukrývať sa dosť dlho a bez toho, aby sa vôbec snažil. Ak do toho vloží skutočnú námahu, náš prípad bude odložený ako nevyriešený.“
„Uvažuješ ako chudobný človek. Ak je Strelec bohatý a mocný, a vzhľadom na tie zlaté gombíky na jeho oblečení superhrdinu, by som povedala, že bohatý je, nebude chcieť začínať odznova. Zabíjal, aby ochránil svoje impérium, nech je to čokoľvek, a bude zabíjať znova, než by odišiel.“
Hector sa neurazil pri jej komentári o „chudobnom človeku“. V jej očiach bol on chudobný. A mala pravdu. „Ak je Strelec ochotný zabíjať znova, možno zabije Bitkára vo chvíli, ako sa na verejnosti objaví jeho obrázok, aby nám zabránil nájsť ho a vypočuť ho.“
„To je pravda.“ Prešla chvíľka, zatiaľ čo Noelle uvažovala nad ich možnosťami, jej tvár sa rozkošne skrivila. „A čo keby sme vypustili fámu, že máme svedka? Môžeme ho použiť ako návnadu, tak ako sme o tom uvažovali s Dallasom, a chytíme hocikoho, kto si po neho príde pri čine.“
„Stále si myslím, že to by mala byť naša posledná možnosť. Strelec sa na to nepodujme sám. Pošle svojho Arkadiánca alebo Bitkára, a ja by som zatiaľ nerád šiel proti Arkadiáncovi. Dokým nemáme opatrenia na svojich miestach, aby sme mohli zneškodniť akúkoľvek jeho schopnosť. Dobrou správou je, že sme blízko. Ten kufrík, ktorý som našiel v dome Marksa? Naši technici sa dostali do jeho bezpečnostného systému a objavili informácie ohľadom trhu s otrokmi.“
Vypúlila oči. „Mali sme teda pravdu.“
„Vyzerá to tak.“ Záblesk hnevu, ale rýchlo zmizol. Sexuálne zločiny ho štvali. Hector nikdy nebol znásilnený, ale jeho vôľa bola nespočetnekrát prehliadnutá. Poznal absolútne zničujúci pocit bezmocnosti, pocit hrôzy z uviaznutia vo vlastnom tele, zatiaľ čo iný vám ubližovali. „Devyn mal pravdu. Niekto pôjde po Margaret Marksovej. Ochranka, ktorá ju stráži, hovorila, že zatiaľ sa nič neudialo, ale Mia pridala ďalších chlapov – pre istotu.“
„Vieš, toto asi vyznie zle, ale vážne som dúfala, že to urobila Brenda Marksová. S radosťou by som ju bola zatvorila do cely. Ale fajn, ona to neurobila. Urobil to obchodník s bielym mäsom. Ako sa mu podarilo zostať v utajení tak dlho? Prečo už niekto neprehovoril? Napríklad rozhorčená manželka, ktorú podviedli? Alebo deti, ktoré pristihli svojho otca ako preťahuje nejakú divnú kočku v reťaziach v pivnici?“
„Strach. Bobby si viedol zápisník. Kúpil Margarete na krátku dobu. Zamiloval sa do nej. Čas ubiehal, tak si ju kúpil na trochu dlhšiu dobu. Nikdy sa nestretol priamo s obchodníkom, všetko išlo cez internet a cez telefón. Ale žiadnu stránku si nezapísal.“
„Ak nemáme adresu stránky, ako zistil kde a ako nakupovať?“
„Od priateľa, ale meno si nezapísal do zápisníka. Možno aby ho chránil.“
Takže to bola slepá ulička. Nateraz. „Ako mu bola Margarete doručená? Nebola by sama dobrovoľne prikráčala pred dvere.“
„Marks napísal, že chlapík, čo mal na sebe viac svalov, než by malo byť legálne dovolené, mu ju priniesol. Znova nespomenul meno. Ja tipujem, že ho ani nepoznal, že ten chlap bol iba niečo ako doručovateľ, ale tiež mal za úlohu vystrašiť kupujúceho, aby bol ticho.“
„To dáva zmysel.“
„A tiež existuje upozornenie pri každom nákupe. Ak chceš povedať nejakému známemu, kde si môže zadovážiť ženu – alebo muža – pre seba, musíš dostať povolenie. Ak o tom niekomu povieš bez dovolenia, alebo o tom, ako a odkiaľ si získal svojho spoločníka, zomrieš. Ak povieš niekomu o obchode, umrieš.“
„Takže kto zmizol v bohatších kruhoch, ako to naznačil ten úžasný Devyn? Aj keď bola celá táto operácia v tajnosti, museli tu byť viac ako len dve obete.“
„Dám sa do hľadania.“
„Zatiaľ si poďme rozanalyzovať noc vraždy. Nikto sa nemohol teleportovať do Bobbyho domu. Takže buď niekto prišiel cez dvere,“ povedala Noelle po tom, čo prehltla ďalší kúsok z cheesecakeu, „alebo sa tam vlámal. Keďže tam neboli žiadne stopy po vlámaní, tipujem dvere.“
„Som s tebou.“ Nesprávne slová, uvedomil si okamžite. Prehltol, pokúšajúc sa potlačiť odrazu sa dvíhajúcu vlnu obnovenej túžby. Ona nič netušiac olízala vidličku, akoby to bola lízanka. Alebo jeho penis. Pri pohľade na ten božský ružový jazyk Hector pocítil vzrušenie v plnej sile, už žiadne blbosti typu takmer/možno/snáď – a nedalo sa to zastaviť. Ten jazyk mu venoval tie isté lahodné pohladenia, a on chcel znova cítiť tú vlhkú horúčavu medzi svojimi nohami. A potom znova.
Nemal za s ňou zapliesť, pomyslel si temne. Odolávanie jej sa stalo oveľa ťažším. V každom smere. V žilách na rukách mu syčala páľava a on odsunul svoje jedlo na bok.
„Čo sa deje?“ opýtala sa, prečítajúc si jeho prichádzajúcu paniku ešte než to urobil on.
Pokrútil hlavou. „Nič. Som v pohode.“ Sústreď sa.„Takže niekto príde k Marksovým dverám a pretože je neskoro, Marks ho musel poznať, inak by mu neotvoril. Zápisník nespomínal žiadneho Arkadiánca, takže to musel byť Bitkár.“
„Ale možno s ním ten Arkadiánec bol.“
„Nie, počkať. Bitkár čakal so strelcom, spomínaš? Takže Bitkár nemohol byť ten, čo išiel po Marksa. Arkadiánec sa zjavil spolu s Marksom, takže ten Arkadiánec bol ten, kto po neho išiel a potom ho priniesol.“
„Mohol by ten Arkadiánec byť taký mocný, že by sa dokázal teleportovať cez Marksove štíty?“
Nikdy o niečom takom nepočul, ale na druhej strane, nebol aj on sám dôkazom toho, že nemožné bolo vždy možné? „Dám vedieť našim technikom, nech sa na to pozrú.“
Na dverách sa ozvalo klopanie. Rušenie bolo na dennom poriadku, niekto sa musel pýtať na niečo aspoň raz za hodinu. Hector sa nenamáhal skontrolovať identifikačnú obrazovku. Zamračiac sa, naťukal kód, aby vpustil narušiteľa dovnútra.
Dvere sa odsunuli, odhaliac tlejúceho Dallasa. Agent nevstúpil dovnútra. Všimol si intímnu scénu pred sebou a stuhol.
Nič sa nestalo, pokúšal sa Hector naznačiť mu.
„Máš návštevu,“ prehovoril Dallas. „A nebudeš veriť, kto to je.“
Hectorovo mračenie sa prehĺbilo. „Kto?“ Nikoho neočakával.
„Nie ty,“ odpovedal Dallas, pokynúc smerom k Noelle. „Ona.“
„Kto je to?“ opýtala sa zmätene.
„Ja.“
Vysoký mimozemšťan, ktorého Hector poznal, ale nikdy nestretol, vstúpil vedľa Dallasa. Bol desivo príťažlivý, s bledou pokožkou a fialovými očami. Z jeho štíhleho, svalnatého tela vyžarovala sila, zdalo sa, že z neho prúdi elektrizujúce pulzovanie. Arkadiánec. Futbalová hviezda.
Corban Blue.
Noelle možno vyhlásila, že mala rada mužov v uniformách, ale v žiadnom prípade sa nemohla vysmievať dokonalým líniám na dokonalom obleku, ktorý mal ten dokonalý bastard oblečený.
Zabijem ho.
„Ak ste tu, aby ste podali sťažnosť kvôli klebetám,“ zavrčal, „môžete-“
„Nie som.“ Ten fialový pohľad zostal upriamený na Noelle, zrejme si ukladajú do pamäte každý zmyselný detail.
„Och... doriti,“ zamrmlala, narovnala sa na stoličke. Hectorove ruky sa skrútili do pästí. Možno tu Corban nebol preto, aby podal sťažnosť, ale ani jej nechcel poďakovať. Jedno škaredé slovo vyslovené Noelliným smerom a Hector vybuchne, bez ohľadu na to, že by mohol prísť o prácu. Keď išlo o Noellinu ochranu, uvedomoval si, že neexistovali žiadne hranice, ktoré by neprekročil.
„Rád ťa znova vidím, Elle.“ V hlase toho chlapíka bolo toľko zvodného prísľubu, že vzduch doslova zhustol zmyselnosťou.
„Hm, aj teba, Blue.“
Znova... ju vidí? Kedy sa spolu naposledy stretli? A kto si, kurva, ten futbalista myslí, že je, keď používa tú prezývku?Už sa spolu rozišli. A prečo sa Noelle cítila nepohodlne? Noelle sa nikdy necítila nepohodlne.
Otvoril ústa, aby vypočul Arkadiánca, ale keď Corban odstrčil Dallasa ramenom, aby si kľakol pre Noelle, Hectorove ústa sa prudko zatvorili. Jeho otázky môžu počkať. Vzplanul v ňom hnev. Postavil sa, s úmyslom fyzicky prinútiť toho chlapa ustúpiť.
Moja, ona je moja, a ja sa nedelím.
Corban sa uškrnul, nevšímajúc si zviera, ktoré vyprovokoval. „Takže. Počul som, že čakáme dvojičky.“