Amun išiel zošalieť. Haidee zomrela. Zomrela. Srdce sa jej zastavilo, doráňané telo ochablo a oči sa jej zakalili. V pľúcach už nebolo dychu, napriek tomu, že ho do jej hrude pumpoval celé hodiny, s rukami celými od jej krvi. A potom zmizla. Jednoducho sa stratila, akoby nikdy neexistovala.
Ďalšie hodiny potom kričal – a Tajomstvo kričal spolu s ním.
Ten druhý raz, čo sa s Haidee miloval, si démon uvedomil, že by im nikdy neublížila, bez ohľadu na to, aká bola silná. Že sa bude vždy usilovať urobiť ich život lepším.
S tým vedomím jeho náklonnosť voči nej vzrástla. Nielen preto, lebo mala toľko tajomstiev, ale kvôli nej samotnej. Napriek tomu, že bola zabijakom démonov, nosičom spravodlivosti, bola zároveň aj démonovým obľúbeným ihriskom.
Ako mohla Themis odsúdiť takú vzácnu ženu na smrť? Ako môže byť v takom nízkom čine spravodlivosť?
Amun bol náhle rád, že bohyňa v tejto chvíli hnije v Tartare spolu so zvyškom Grékov. Po všetkom, čo urobila, si to zaslúži, ba ešte aj viac.
Akurát, že keby nekonala, Amun by nikdy nemal druhú šancu s Haidee. Dokonca by ju vôbec nestretol. Bola darom. Jeho darom. A on ju sklamal. Vo všetkých veciach, na ktorých záležalo. Dvakrát kvôli nemu zomrela. A ona nenávidela umierať, bála sa bolesti, straty spomienok.
Moja vina, pomyslel si.
Prvý krát to bola z jeho strany nehoda. Teraz sa vrhla strmhlav v ústrety nebezpečenstvu, len aby ho zachránila. Bol príliš sústredený na nepriateľa, aby si všimol jej plán. Aké hlúpe od neho. Bol predsa strážcom Tajomstva, dočerta! Mal vytušiť jej zámery a mal ju zastaviť.
Keď sa zavesila na Nenávisť a uzamkla ich, Amun nevedel, čo robiť alebo ako ich oddeliť. Tajomstvo vedel len toľko, že ak dvojicu rozdelí a preruší ich spojenie, Haidee to ublíži oveľa viac, než keby ju nechal dokončiť vťahovanie démona. Ale potom s ňou Nenávisť začal bojovať, hrýzť ju, útočiť na ňu pazúrmi, a Amun sa viac nestaral o jej bolesť – záležalo mu jedine na záchrane jej života. Odtrhol ich od seba.
Ale bolo už neskoro.
Zranenia na Haideeinom krku boli smrteľné.
Amun pochodoval hore-dole po jaskyni. Ak privolá anjela, Zacharela, dopraví ho domov. Jeho démon to vedel, v tomto okamihu to cítil akoby tam tá vedomosť bola odjakživa. No Amun sa k tomu nedokázal prinútiť. Toto bolo miesto, na ktorom videl Haidee naposledy, miesto, na ktorom ju naposledy držal, ochutnal ju. Nechcel ešte odísť, nechcel sa vzdať jej sladkej vône, ktorá pretrvávala vo vzduchu, ani jej chladu, ktorý ho zahaľoval ako plášť.
Potreboval zostaviť plán. Bez toho, aby do toho vstupovali jeho priatelia.
Haidee mu povedala, aby sa nepokúšal nájsť jej jaskyňu. To bude ignorovať. On tú jaskyňu nájde. Pomôže jej dostať sa cez vlny nenávisti. Ak má pravda v sebe ešte nejaký náznak démona. Netvor z nej povstal, a zdal sa byť celý. Nič mu nechýbalo.
Ale ona nezostane mŕtva, aj bez démona. Sama to povedala. Vráti sa k nemu.
A ak v nej nebol ani ten malý kúsoček, mohla by si ho dokonca aj pamätať.
Náhle ho zaplavila nádej. Najprv ju musí nájsť. A aj nájde. Bola tam vonku. Musela byť tam vonku. Ak si naňho nebudepamätať a bude s ním bojovať, nechá ju. Neublíži jej, ani aby zachránil sám seba. Ale čo potom? Čo ak sa vráti k lovcom?
Bude ju musieť jednoducho nasledovať a z diaľky ju strážiť. Už raz prenikol jej obranou. Zvládne to znova.
Jediné, čo musí urobiť, je dostať sa k nej.
Rozhodnutý, čo urobí, schmatol ruksak a v duchu zakričal na Zacharela. O pár sekúnd nato sa zjavil anjel, presne ako očakával. Žiadne jasné svetlo, len záblesk a okrídlený bojovník bol tam. Krídla sa mu klenuli nad mohutnou šírkou ramien, biela pretkávaná zlatou. Stále mal oblečenú bezfarebnú róbu a vlasy uhladené tak, aby mu nepadali do tváre.
Žiarivými zelenými očami si Amuna spokojne premeral. „A tak si zachránený.“
Áno, odznakoval. Teraz ma vezmi za mojou ženou.
Jeho požiadavka vyvolala pokrútenie tmavou hlavou. V anjelovom výraze nebola ani stopa po smútku. Ani žiadnej inej emócie, akéhokoľvek druhu. „To nemôžem urobiť. Je mŕtva.“
Tak jednoducho povedané. Amun sa takmer napriahol a bodol toho bastarda do srdca. Bude znovuzrodená v Grécku. A ty ma za ňou vezmeš. Hneď.
„Nie. Nie je v Grécku.“
Áno, je.
Anjel, stále bez emócií, povedal: „Keď do seba vtiahla zvyšok nenávisti, démon sa v nej zacelil. Keď ho vypustila, uvoľnila všetko, aj ten kúsoček, s ktorým bola zviazaná. Putom, ktoré nikdy nemalo vzniknúť. Mala ho vtiahnuť a vypustiť. Ale keďže sa s ním zviazala, už bez Nenávisti viac nemôže žiť. Presne ako ty nemôžeš žiť bez svojho démona.“ Spodný tón pravdivosti v jeho hlase bol zničujúci. „To už vieš.“
Stále tej myšlienke vzdoroval. Ona je nažive, hovorím ti. Aeron zomrel, ale potom ožil.
„Amun, Haidee už predtým zomrela. Už vo chvíli, keď si ju spoznal, bola len dušou, ako tie, čo chodia po pekle a po nebesiach. Dušou, ktorá raz a navždy odumrela a jej zdroj života vyhasol.“
Nie! Ona tam niekde je. Je nažive. Musí byť. Duše sa v pekle znova narodia. Videl som ich. Sám si to povedal.
„Tie duše nikdy neboli zviazané s démonom. Nikdy o toho démona neprišli.“
Nie! Opakoval. Bola požehnaná bohyňou.
„Bohyňou, ktorá sa jej neskôr obrátila chrbtom.“
Haidee je nažive, dočerta. Požehnanie je požehnanie a nedá sa vziať späť.
„Presne ako obľúbenec nemôže prestať byť obľúbencom a byť vykopnutý z nebies?“
To nie je to isté a ty to vieš. Prečo sa teda neustále vracala medzi živých, keď sa jej bohyňa otočila chrbtom, há?
„Lebo bola neporušená. Tentokrát tomu tak nie je. Môžem ťa vziať do jej jaskyne, ak chceš. Ale varujem ťa, je prázdna. Skontroloval som to, len pre istotu.“
Nezačal panikáriť. Zatiaľ. Sústredil sa na dýchanie, vtiahol do seba ešte stále chladný vzduch, naplnil nim pľúca a nechal ho, aby mu vyjasnil hlavu. Ale jeho démon – ktorý anjela nemal rád, ale nedokázal držať ruky preč od jeho hlavy v snahe nájsť odpovede – pritom aspoň oddelil Amunove predstavy, po ktorých túžil od reality, ktorej sa obával.
Haidee sa do Grécka nevrátila.
Neexistoval spôsob, akým ju zachrániť.
Bola. Mŕtva.
Navždy.
Zacharel hovoril pravdu. Ako vždy.
Rev takmer rozštiepil Amunovu hlavu vo dvoje. Zapchal si uši, aby ten zvuk zablokoval. Nepomohlo to. Rev ho znova a znova mučil. Ušné bubienky sa mu roztrieštili a na ramená mu stekala krv. Napokon sa mu podlomili kolená. Spadol na zem a oči sa mu zaliali horúcimi slzami. Nie. Nie, nie, nie. Nemohla byť mŕtva.
Bola mŕtva.
Čaká na mňa v jaskyni.
Nečaká naňho v jaskyni.
Ona si ma bude pamätať.
Nebude si pamätať nič. Je mŕtva. Teraz a navždy.
Každú ilúziu, ktorú sa pokúšal vybudovať, jeho démon okamžite zničil. V tej chvíli svojho démona nenávidel. Nenávidel ho tak veľmi, akoby bol posadnutý esenciou démona, ktorú v sebe nosila Haidee. Pravda... och bohovia, tá pravda. Ešte nikdy ho nič tak intenzívne nezraňovalo. Bola mŕtva, bola mŕtva, bola mŕtva, a on nemohol urobiť nič, čím by ju priviedol späť.
Nemala zomrieť. On mal zomrieť.
Prečo nezomrel?
Skrz zdrvujúci žiaľ vírili ďalšie otázky, a on zistil, že sa pozerá hore na anjela. Vedel si, že ona... že skončí takto, keď si nás sem priviedol?
„Pravdaže,“ odvetil Zacharel bez zaváhania. „Jej smrť bol jediný spôsob, ako ťa zachrániť.“
Žiadna reakcia. Ešte nie. Ako to myslíš? Vytiahla démonov z Amuna a úspešne ich vypustila, bez toho, aby sa nejako dotkla Tajomstva. Potom bola živá a zdravá. Až kým sa neobjavil Nenávisť. Ale Nenávisť nebol súčasťou Amuna. Takže potom, ako ho uzdravila, mohla pokojne odísť.
Och, bohovia. Mohla len tak odísť.
Keby zavolal Zacharela vtedy...
„Ešte si na to neprišiel? Pokiaľ išlo o tých démonov, nikdy ste nemuseli chodiť do pekla. Stačilo, aby ste začali jeden druhému dôverovať. To bol jediný spôsob, akým mohla Haidee objaviť pravdu o svojich schopnostiach. Jediný spôsob, akým si ju mohol k sebe pustiť tak blízko, aby ich mohla použiť na teba.“
Tak prečo si nás sem posielal? Prečo? Radšej by som umrel ja sám. Ja!
„Boli ste sem poslaní preto, lebo nič ľudí nestmelí tak, ako nebezpečné situácie. A navyše, nemal som pokyny zachrániť Haidee. Iba teba.“
Ale ona nemusela zomrieť. Jeho pohyby boli teraz trhané. Mohli sme odísť ešte predtým, ako nás našiel Nenávisť. Mohol si sem vletieť.
„Zomrela by bez ohľadu na to, či by vás Nenávisť našiel alebo nie. Milovala ťa. Tá láska by nakoniec démona oslabila. Presne ako je tvoj démon živený tajomstvami, jej démon žil z nenávisti. Láska by ju v konečnom dôsledku zabila.“
Nie. Už milovala aj predtým. A iní milovali ju.
„Si si istý, že milovala? A že milovali oni ju? Nie, nebolo to tak. Viacerým sa podarilo prekonať averziu voči nej, niektorým dokonca na nej začalo záležať, ale nikto ju nemiloval celým svojím srdcom. Až ty.“
Tajomstvo v tom prehlásení nenašiel ani stopy po lži.
Takže Amun ju naozaj zabil. Znova. Jeho láska k nej ju odsúdila na večnosť. Keby ju nechal na pokoji, keby odmietol vziať ju sem dole, žila by. Keby sa nepoddal svojej túžbe voči nej.
Nenávidel sa.
A v tejto chvíli nenávidel aj Zacharela.
Zaobchádzali s ňou ako so šachovou figúrkou. Postavili ju tak, že musela prehrať. A prečo? Aby ho zachránila.
Keby to Haidee prežila, Amun mohol pokračovať vo svojom živote. Aj keby ho nenávidel, mohol ísť ďalej, šťastný s vedomím, že je tam niekde vonku. Ale toto... to ho zdrvilo. Bola navždy preč a bol za to zodpovedný. To vedomie ho ničilo. Bol roztrhaný, navždy zranený, neschopný zahojiť sa. A nepotreboval Tajomstvo, aby mu to potvrdil.
Zostávalo urobiť jediná vec.
Vezmi ma domov, zaznakoval, rovnako odhodlaný ako porazený.
„Zisťujem, že ma tvoja reakcia zvláštne... trápi. Nečakal som to, ani nerozumiem tomu, čo cítim. Viem len, že sa mi to nepáči a niečo sa s tým musí urobiť.“
V zlomku sekundy sa Amunove okolie zmenilo. Všetky čierne skaly, ktoré zdieľal s Haidee, boli preč a nahradili ich hladké biele steny jeho spálne. Známe prostredie ho nijako neutešilo.
Prešiel k posteli a sadol si na ňu. Anjel sa znova neobjavil a tak to bolo pravdepodobne najlepšie. Amun ho chcel zabiť za to, že pred ním tajil pravdu – na číkoľvek príkaz – a za to, že dovolil, aby Amun zachránil seba a odsúdil svoju ženu. A on toho anjela zabije. Čoskoro, ale nie hneď, lebo vedel, že mu ten akt vyslúži rozsudok smrti. Rozsudok, ktorý uvíta, len musí ešte povedať zbohom svojim priateľom.
Už musel urobiť len to.
Bez Haidee nebude žiť; jednoducho to bolo tak.
***
Zacharel oboznámil Torina so všetkým, čo sa stalo Amunovi a Haidee, zhromaždil zvyšok anjelov a konečne nadobro opustil pevnosť. Ich práca bola hotová. Strážca Choroby teraz sledoval svojho priateľa na niekoľkých monitoroch. Kamery, ktoré Strider umiestnil do spálne Tajomstva, ešte neboli vypnuté, takže Torin mal svojho priateľa jasne pred očami, a to hneď z niekoľkých uhlov.
Bojovník sa možno vrátil späť do normálu, ale nebol ani zďaleka šťastný. Zdalo sa, že úplne spustol. Jeho tmavá pokožka bola sinavá a v očiach mal toľko bezútešnosti, ako uňho Torin ešte nikdy nevidel.
Torin kvôli nemu trpel. Hoci nerozumel, ako mohol Amun prepadnúť takej žene, aj tak preňho trpel. Nebude ho súdiť. Amun toho bude mať dosť od ostatných. V tejto chvíli potreboval súcit a bezpodmienečnú podporu. Podporu, ktorú mu Torin poskytne.
Kedysi Torin zabil ženu, po ktorej túžil. Uctieval ju z diaľky, a napokon sa tomu poddal a dotkol sa jej. Len obyčajné pohladenie jemného líca jeho prstami. No čoskoro bol nútený pozerať sa, ako ochorela a zomrela. Bol bezmocný, nedokázal urobiť nič, čím by ju zachránil.
Vedomie, že je za to zodpovedný, ho trhalo zvnútra. A ak mal Zacharel pravdu, Amun sa vinil za Haideeinu smrť. A to Torin po tej svojej iba túžil, kým Amun svoju miloval... nuž, pochyboval, že sa ich bolesť dá porovnávať.
Torin sa poškrabal za uchom. Bol tu vcelku pokoj. Lovci sa stále neobjavili, z nejakého neznámeho dôvodu stále mizli. Rovnako zmizla aj Rhea. Kronus sa len tak z ničoho nič objavil a oznámil mu to, presne ako to urobil predtým Striderovi. Takže...
Či už bojovníci budú Amuna súdiť alebo nie, Amun ich potreboval. Potreboval, aby ho rozptýlili a on prestal myslieť na svoju vinu. Nie je to to isté, ako súcit a podpora, ale tie veci budú nasledovať. Dúfajme.
A tak Torin zdvihol mobil a všetkým poslal tú istú správu. Amun je tu, a je pri zmysloch. Anjeli sú preč. Vráťte sa hneď ako sa bude dať. Potrebuje pomoc.
Odpovede začali prichádzať pár sekúnd potom, ako stlačil Odoslať. Čoskoro každý jeden z bojovníkov (okrem Williama) potvrdil, že príde domov.
Som na ceste. Je OK? Aeron
Už idem. Niečo je zle? Lucien
Vymaž si ma z telefónneho zoznamu. William.
Prídeme. Gideon.
Cameo a ja sme práve dorazili do mesta. Budeme tam do desiatich minút. Kane.
Len čo sa postarám o Ash. Maddox.
Idem a Idem. Sabin.
Ja a Paris sme v Štátoch. Možno to chvíľu potrvá, ale prídeme. Strider.
Už pár dní ma niekto sleduje. Ukážem sa hneď, ako sa ho strasiem. Reyes.
Torin, potešený, že uprostred krízy všetci preukázali svoju lojalitu, si sadol späť do kresla a čakal.