Nasledujúci deň mala Brook Lynn voľno – i keď mala byť na telefóne, keby niečo – a bolo to jej prvé voľno už ani nevedela odkedy. Úprimne, nemala poňatia, čo so sebou robiť. Taktiež bolo divné nerobiť mu dnes neoficiálnu manželku, ak pravdaže nevyhlási cestovinovú pohotovosť, o ktorej hovoril. Divné... ale zároveň úžasné. Zväčša úžasné. A dobre, aj trochu hrozné. Celú minulú noc sa prehadzovala v posteli a spomínala na to, ako sa jej dotýkal. Zúfalo túžila po veciach, ktoré jej uprel.
Aby sa nejako rozptýlila, strávila ráno s Jessie Kay a Kennou. Skúšali si družičkovské šaty a konečne si mohla odškrtnúť jednu z položiek jej zoznamu zábavných vecí: piť whiskey priamo z fľaše.
„Dnes vyzeráš inak,“ povedala Kenna, keď Brook Lynn vyšla na pódium, aby predviedla posledné šaty – levanduľovú nádheru hodnú kráľovnej víl.
Brook Lynn zrumeneli líca. Jediné, čo sa na nej zmenilo bolo, že v Jaseovom náručí na krátky okamih okúsila, aké je to byť uspokojená.
Jessie Kay sa vynorila z kabínky v krátkych červených šatách so zaväzovaním okolo krku, uškrnula sa na Brook Lynn a zaspievala: „Vieeeem, čo si robila. Viem, viem. Naozaj viem.“
„Klameš!“ povedala Brook Lynn. „Nič nevieš.“
Kenna ukázala na whiskey. „Slečna Dillonová, okamžite sa napi z tej fľaše, a potom mi porozprávaj, prečo sa každých pár minút začervenáš, pozrieš do blba a povzdychneš si. A prečo máš na krku modrinu veľkosti môjho zadku.“
Ten cucflek! Dočerta!
Rýchlo si rukou zakryla krk a Jessie Kay spolu s Kennou vybuchli do smiechu. Zjavne vedeli, čo je na nej „iné,“ ale rozhodli sa, že ju budú podpichovať.
„Napijem sa, ale vám dvom pochybným indivíduám nepoviem ani slovo.“ Zúžila oči, ale zohla sa, chytila fľašu whiskey položenú na zemi pri jej nohách a napila sa. Bože, to páli! Ale po treťom glgu sa jej to začalo celkom páčiť. Pokožka jej zrumenela a cítila, ako jej oťaželi údy. „Takže, tu to máte,“ povedala, napriek svojmu predchádzajúcemu prehláseniu. „Bozkávala som sa s Jaseom.“
Akoby práve vypustila vzduch z balónu.
„Iba bozkávala?“ Jessie Kay jej ukázala palec dole. „Myslela som, že ste si to rozdali.“
„To sotva.“ Pozrela na seba do zrkadla, podráždená, že jej náhle porazenecky poklesli ramená. „Odmietol.“
Prečo ju Jase odmietol? Rozmyslel si to? Muži to môžu urobiť, rovnako ako ženy – i keď pri chlapoch by to malo byť ilegálne. Alebo sa mu nepáčilo, čo spolu robili?
Nie. V tom to rozhodne nebude. Urobil sa. Tvrdo. Striekal ako divý.
Muži! Nikdy ich nepochopí.
Kenna ju plesla po zadku. „Netvár sa tak rozľútostene. No čo, že to nechcel robiť včera. Zajtra je tiež deň, no nie?“
Zajtra je tiež deň.
Brook Lynn si tie slová neustále prehrávala v hlave. Sľúbila mu noc plnú sexu. Jedinú noc. Žeby dúfal, že bude aj druhé kolo? Keďže s ňou technicky nespal, mal stále právoplatný nárok na noc s ňou.
Poklesla jej sánka. Takže preto prestal? Bola tu šanca... áno, pomyslela si, a v tej chvíli akoby jej niekto vstrekol do žíl okamžitú dávku šťastia. Som stále v hre!
Dala si ďalšie dva... šesť glgov whiskey a potom položila fľašu na zem a vytiahla svoj telefón. Poslať Jaseovi esemesku a získať potvrdenie svojej domnienky sa jej v tejto chvíli zdalo ako výbornýnápad. Ten najlepší! Nič sa tým nemôže pokaziť.
Ale keď začala prstami ťukať do klávesnice, nenapísala Chceš odo mňa viac alebo nie?
Vieš čo? Premrhal si svoju šancu, Jase Hollister. Mohol si mať TOTO VŠETKO.
Ukázala na svoje telo. Počkať. On ju nevidí. Nemala by mu poslať video? Ááále nie.
Je to niečo, čo nedávam niekomu len tak. Ale ty si si to nechal ujsť,dodala. Tvoja. Smola.
Dokonalé. Ani to nemusím po sebe čítať. Odoslať.
Ešte niečo ju napadlo. Začala znova písať.
A vieš ešte čo? Stále ti dlhujem noc a ty ju dostaneš, či chceš alebo nie. ZAVIAZALA SOM SA ZMLUVOU, SPOMÍNAŠ?? Takže nabudúce, keď budeme spolu, začnem tým, že ti prejdem prstami po hrudi, až dole k zipsu na nohaviciach...
Odoslať.
Jeho odpoveď prišla do pár sekúnd.
A potom?
Prekvapene zhíkla... a potom sa od šťastia takmer rozsypala. Naozaj chcel viac!
„Čo robíš?“ opýtala sa zvedavo Kenna.
Brook Lynn ju ignorovala a začala znova písať. Nakloním sa k tebe, taaaak blízko...
Odoslať.
A POTOM? Povedz mi to, anjelik. Musím to vedieť.
Och, poviem ti to, dobre teda.
„Vážne,“ povedala Jessie Kay. „Čo robíš? Ledva dýchaš.“
Brook ignorovala aj ju. Odpísala:
A potom ti zašepkám „Mám migrénu. Možno by sme to mohli skúsiť zajtra.“
Odoslať.
O pár sekúnd nato jej zazvonil telefón. Zľakla sa a pustila ho na zem. Pozerala naň, akoby z neho práve začal vytekať jed. Bol to Jase?
Jessie Kay s úsmevom zodvihla telefón zo zeme a podala jej ho. „Zdvihni to, inak to urobím ja.“
Brook Lynn si váhavo priložila telefón k uchu. „Haló?“
„Kruté, zlatko. Kruté.“ Počula Jaseov zatretý hlas, prefiltrovaný ušnými implantátmi, a zachvela sa. „Taký strašný trest možno ani neprežijem.“
Snažila sa hovoriť tvrdo. „Nuž, som drsné dievča. A ty si si mal zvážiť následky, než si ma vykopol von.“
„Vykopol von?“ Znelo to, akoby si práve zhltol jazyk. „Vyletela si z dverí potom, ako som ťa požiadal, aby si zostala.“
Dievčatá sa okolo nej zhŕkli a šepkali: „Čo hovorí?“ a „Daj ho nahlas. Chcem to počuť.“
Odohnala ich, a potom sa jej zatočila hlava. Zakopla o svoje nohy a skončila na zemi, zamotaná do hodvábnych šálov. „Jase, nesnaž sa hádzať vinu na moje krehké plecia a radšej príď po mňa. Toto je volanie na sexuálnu núdzovú linku. Som z teba frustrovanejšia než zombík vo vegetariánskej reštaurácii. Urob s tým niečo!“
Jessie Kay a Kenna za ňou vybuchli do smiechu.
„Ty si pila, zlatko?“ opýtal sa.
„Len takúto trošičku.“ Prstami voľnej ruky naznačila množstvo, ktoré vypila.
„Takže robíš veci zo zoznamu?“
„Áno. A vieš čo? Je to zábava!“ Podarilo sa jej vstať a roztočila sa po miestnosti... a vzápätí si sadla na zem a strčila si hlavu medzi kolená, prv než omdlie alebo sa povracia. „Alebo aspoň bolo. Teraz už nie je.“
Niekto jej vytrhol telefón z ruky.
„Hej,“ zaprotestovala.
„Jase,“ povedala Kenna. „Tu je Kenna Starrová, a chcem ťa len uistiť...“ Stíchla. „Áno, sme... Nie, nie, isteže nie... No, to je už trochu extrémne.“ Vytreštila oči a zvrtla sa k Brook Lynn. „Nikdy by som nedovolila, aby... Dobre, v poriadku.“
Brook Lynn zaplavila zvedavosť. „Čo hovorí?“
„Ty si... Och,“ povedala Kenna a ju si nevšímala. „Budem musieť tvoju štedrú ponuku odmietnuť... Čo?! To je vydieranie!“ Ticho. „Ale sľúbila som.. no dobre, naozajsa zdá, že ťa má rada... Tak fajn! Vyhral si. Radšej zavesím, než si to rozmyslím.“
„Čo malo toto znamenať?“ pýtala sa nedočkavo Jessie Kay.
„Áno,“ povedala Brook Lynn. „Vyklop to, prv než sa nahnevám.“
Kenna si položila ruku na ústa a zachichotala sa. „Mám ťa vziať domov a postarať sa, aby si sa nerozprávala so žiadnym mužom vo veku od šestnásť do päťdesiat rokov. Šesťdesiat, ak by vyzeral, že posilňuje. Taktiež ti nemám pomáhať so žiadnou z ďalších položiek tvojho zoznamu zábavných vecí – a ani ty,“ povedala smerom k Jessie Kay. „Jase si ťa nárokuje a je ochotný zájsť až do krajností, aby dostal, čo považuje za svoje. Dokonca aj naváľať Daneovi kopu roboty, aby musel zostávať najbližších šesť týždňov dlhšie v práci!“
„Nárokuje si ma,“ zopakovala Brook Lynn. On jej chcel pomôcť? Trval na tom, a dokonca zastrašoval konkurenciu?
A navyše nechcel, aby sa rozprávala s inými mužmi?
Brook Lynn má asi narodeniny.
„Daj mi ten telefón,“ povedala Brook Lynn. „Potrebujem sa ho opýtať, kde vlastne sme, kam náš vzťah mieri a kde chce, aby skončil.“ Jednoduché otázky.
„Ani náhodou,“ povedala Kenna. „Lebo príde sem, presne ako sa vyhrážal.“
„Ešte lepšie!“
„Nie!“
„Daj mi to!“ dožadovala sa a vrhla sa na priateľku.
Kenna hodila telefón Jessie Kay, ktorá ho pustila odkopla preč cez celý obchod. Brook Lynn sa preplazila k sestre a schmatla jejtelefón.
„Prečo nerobíš trochu nedostupnú?“ opýtala sa Jessie Kay.
„Prečo by som mala? Hrala som, a vyhrala. Teraz chcem svoju výhru. Zaslúžim si ju.“
Kenna k nej pribehla a začala udierať Brook Lynn po zápästí, až kým nepustila Jessie Kayin telefón. „Vedela si, že sa po pár drinkoch zmení na nadržanú stíhačku?“ opýtala sa Jessie Kay.
„Nie!“ Jessie Kay sa pokúsila odstúpiť, a pritom povedala: „Pre mňa je to rovnaké prekvapenie ako pre teba.“
Brook Lynn chytila sestrin členok a potiahla. Jessie Kay sa zatackala a zviezla sa k zemi, kde pristála s hlasným žuchnutím. Šaty sa jej pritom vyhrnuli až na pás a odhalili modré čipkované nohavičky.
Kenna sa snažila pomôcť Jessie Kay vstať, ale Brook Lynn sa na ňu vrhla. „Nie som nadržaná – som zvedavá. A teraz mi to daj!“
„Už ste si vybrali farbu, dámy?“ ozval sa rezervovaný hlas predavačky. „Alebo strih?“
Všetky tri stuhli.
„Ehm... ešte stále sa rozhodujeme, madam,“ povedala Kenna.
„Rada by som sa pozrela na tamtie svetlomodré,“ povedala Jessie Kay a ukázala prstom na jedny zo šiat.
Predavačka odišla a cestou si čosi hundrala popod nos. Kenna pomohla Jessie Kay a Brook Lynn vstať.
Bezpečne na nohách – takmer.
„Čo keby sme to zabalili?“ povedala Kenna.
Kým sa ona a sestra prezliekali späť do svojich šiat – potom, ako Jessie Kay zamietla modré šaty, po ktoré poslala predavačku – Kenna pozbierala popadané telefóny. Keď ju priateľka viezla domov, pomaly z nej začal vyprchávať alkohol... ale nie pocit šťastia.
Jase ma chce!
Odteraz to pôjde už všetko hladko. O tom niet pochýb.
***
Keď sa v pondelok ráno Brook Lynn objavila v práci, Jase sa na ňu takmer vrhol. Víkend bez nej bol utrpenie. Stále ju mal v hlave, nedokázal myslieť na nikoho a nič iné. Premýšľal, čo asi robí a s kým to robí. Chcel vedieť, či jej chýba. Či si vôbec naňho spomenula... či po ňom prahla, nemohla spať, pretože jej drobné telo nedokázalo zvládnuť toľkú túžbu.
Jej esemesky boli ako dar z nebies... alebo prostriedok na mučenie z hĺbok pekla. Zatiaľ si nebol istý. Nejako našiel silu ísť znova von a vrátiť sa k svojim povinnostiam bez toho, aby ju zahrnul miliónmi otázok.
Nechaj ju počas pracovnej doby robiť si svoje veci.
Po nejakom čase, ktorý mu pripadal ako celá večnosť, mu priniesla pohár ľadovej vody. Na lícach mala rumenec. Spomenula si na to, čo mu písala v esemeskách?
„Ďakujem.“ Mal sucho v ústach a vypil pohár až do dna – ak to nebolo teplým Oklahomským počasím, tak to muselo byť jedine ženou stojacou pred ním. „Stále čakám na dnešný motivačný odkaz.“
Najprv neodvetila. Napokon si však odkašľala a povedala: „Zvládam obe svoje tváre.“
Vtipné. Má to byť narážka na jeho raz vrúcne a inokedy chladné správanie?
„Takže budeme predstierať, že sa piatok nikdy nestal a že sobotňajšie esemesky má na svedomí iba alkohol,“ povedal. „Jasné, rozumiem.“
Ticho.
Veľmi napäté ticho.
Ale bol zaň vďačný. Stačilo jedno slovo, ktorým by ho povzbudila a on by ju zdvihol a odniesol rovno do postele. Teraz, keď už z prvej ruky vedel, aké krivky skrýva pod šatami, akú hebkú má pokožku a akú sladkú chuť, byť s ňou nebolo o tom, že to chce – on to potreboval.
Začnem tým, že ti prejdem prstami po hrudi, až dole k zipsu na nohaviciach...
Podal jej pohár a vrátil sa k pribíjaniu nových šindľov na strechu. Obklopovala ho jej vôňa. Dnes to boli cukor a vanilka. „Mimochodom, dostaneš nový telefón. Chcem ťa vedieť vždy zastihnúť. Považuj to ako bonus za to, že pre mňa pracuješ.“ Ukázal na škatuľu položenú vedľa grilu.
Zdvihla zariadenie a zamračila sa naňho. „Ty si mi kúpil telefón?“
„Áno. A ty mi ho nebudeš vracať.“
„Ale—“
„Žiadne ale. Je tvoj. Vezmi si ho a ušetri nás hádky.“
„Ja... ďakujem,“ povedala a potom sa potichu vrátila do domu.
Pozrel sa za ňou práve vo chvíli, keď zmizla za dverami. Stihol zachytiť záblesk dlhých blond vlasov povievajúcich popri páse šortiek, šťavnatý malý zadok, do ktorého by rád zaboril zuby a štíhle nohy, ktoré by chcel mať omotané okolo hlavy.
Unikol mu ston. Telo mal také tvrdé, že ho mohol použiť ako baranidlo. Dočerta. Chcel ho použiť ako baranidlo.
Ešte nie. Nielen kvôli tomu, že ešte nemala po pracovnom čase. Celého ho pomotala a musel sa najprv rozmotať. Lebo ak nie, nevedno, čo sám sebe dovolí. Napríklad cítiť niečo viac, niečo hlbšie... chcieť viac.
V hlave si prehrával dva rozhovory, ktoré sa odohrali počas víkendu. Oba ho poriadne vystrašili.
Strávil nejaký čas v meste... a nie preto, že by hľadal Brook Lynn. Znova mal pocit, že ho niekto sleduje, ale nenašiel nič, čo by to potvrdzovalo. Usúdil, že ak chce zostať pri zmysloch, musí sa zbaviť svojej paranoje. Onedlho narazil na staršiu ženu, ktorá dostala defekt a snažila sa vymeniť pneumatiku. Napriek letnej horúčave mala na sebe pulóver. Ale jemu sa na nej najviac páčili vlasy. Boli ako z rozprávky. Biele kučery, presne také, aké by mali mať staré dámy, ktoré vytvárali hebkú guľu okolo jej tváre.
Zahanbene musel priznať, že sa v duchu rozhodoval, či jej má alebo nemá pomôcť. Nechcel, aby o ňom miestni premýšľali, už vôbec nie hovorili alebo si ho obzerali. Nakoniec sa však rozhodol, že jej pomôže, nemôže nechať ženu len tak, napospas jej osudu. Zvlášť keď videl, ako nešikovne narába so zdvihákom.
Zaparkoval pred ňou, na kraji cesty a vystúpil z auta.
Zmeravela, pár krokov ustúpila a zdvihla ruky, aby ho zastavila. „Myslíš, že si prvý neznámy, ktorý sa pri mne pristavil? Tak to sa mýliš. Mám tu slzotvorný plyn, mladý muž, a nebojím sa ho použiť.“
„Neprišiel som vám ublížiť, madam.“ Spomalil a dal ruky hore, aby ukázal, že to myslí vážne. „Chcel som len pomôcť.“
„To hovoril aj ten posledný chlap a vyzeral celkom ako sériový vrah.“
„Nevedel som, že v dnešných časoch je na človeku hneď vidno, že je sériový vrah.“
Zdvihla bradu a odfrkla. „Choďte si po svojom. To koleso si vymením aj sama, o hodinku či dve.“
„Som Jase Hollister, priateľ Lincolna Westa a Becka Ockleyho,“ povedal a jej správanie sa šmahom ruky zmenilo z podozrievavého na podlízavé.
„Westa a Becka poznám. Sú to krásni chlapci. Som Peggy, organizátorka akcií pre Silver Foxes. Už ste o nás počuli?“
„Ehm, nie, myslím že nie.“
„Sme čiperné pôvabné mamičky. Organizujeme spoločenské akcie v domove dôchodcov. Mali by ste prísť.“ Potľapkala ho po ramene. „Pozrimeže, vy ste ale kus chlapa. A ešte ste aj ochotne zastavili, aby ste sa postarali o moje potreby.“ V očiach sa jej vypočítavo zalesklo. „Ste ženatý, Jase?“
Potlačil povzdych. Vedel, kam to smeruje. „Nie, a—“
„Skvelé,“ prerušila ho. „Moja vnučka je taktiež nezadaná.“
Áno. Presne tam.
„Som si istá, že by ste ju zbožňovali. Pracuje ako zdravotná sestra v tom domove dôchodcov, o ktorom som hovorila. A dovolím si tvrdiť, že ste ešte nestretli príjemnejšie dievča.“
„To je, ehm, úžasné,“ odvetil, a pritom si myslel: Nemal som zastavovať.„Lenže ja sa... s niekým vídavam.“
Akože niekoho mám?
Nie, kričala časť z neho. Nie!
„S kým?“ opýtala sa, akoby mala plné právo to vedieť.
Ignoroval ju a ona ho nasledujúcich dvadsať minút zasypávala argumentami, prečo sú dievčatá z mesta horšie, ako tie zo Strawberry Valley, ako aj príbehmi o svojej vnučke. On sa zatiaľ venoval pneumatike a nedobrovoľne počúval. Nejakým zázrakom sa odtiaľ dostal bez toho, aby jej musel nechať svoje telefónne číslo.
Za jeho námahu mu Peggy dala karamelky. Vážne. Potom Jase pomohol Virgilovi Porterovi naložiť potraviny do jeho dodávky.
„Počul som, že chodíš s vnučkou Peggy Newcombovej,“ povedal Virgil, keď si sadal za volant. „Si si istý, že je to múdre, keď poškuľuješ po našej Brook Lynn?“
Musel prehltnúť priehrštie nadávok.
Ale... poškuľuje po nej? Čo od nej vlastne chce?
Podráždený sám zo seba pracoval celé hodiny vonku, dokonca vynechal obed, aby ho Brook Lynn nepokúšala. Po nejakom čase mu pravdaže priniesla jedlo.
Robí si o mňa starosti. Záleží jej na mne.
Ničí ma.
Musel sa ovládnuť, aby ju nechytil a nepritiahol si ju k sebe, čo bola tá najťažšia vec, akú kedy urobil.
Keď napokon nastal súmrak, vyklonila hlavu z okna a zakričala: „Jase. Potrebujem ťa.“
Tak, a je to, bol tvrdý. „Všetko v poriadku?“
„Jasné, v pohode.“ Keď znova zmizla v dome, poodkladal nástroje a vošiel do kuchyne. Krútila sa okolo sporáka, odbiehala k linke a miešala ingrediencie.
„Potrebuješ niečo?“ opýtal sa. Potrebuješ ma?
„Áno. Odpovede. Povedal si Kenne, že mi pomôžeš so zoznamom zábavných vecí?“
Skôr sa toho dožadoval. „Áno,“ priznal zdráhavo.
„V takom prípade mi teda musíš pomôcť. Som pripravená odškrtnúť si odtiaľ ďalšiu položku.“
Zatancuj mi. Odkašľal si. „Čo keby sme dnes ošklbali Westa a Becka v pokri?“
Pozrela sa naňho a nervózne si hrýzla peru – a bolo to čertovsky sexy. „Nemala by som sa to najprv naučiť hrať?“
„Nikdy si nehrala?“
Utrela si ruky do utierky a povedala: „Mohol by si ma to naučiť? Nie je to ťažké, alebo áno? V telke to vyzerá byť ľahké a zábavné, takže som si istá, že sa to dokážem rýchlo naučiť.“
To si robíš srandu. Vytiahol balíček kariet a zamiešal ich. Kým sa zapekali cestoviny, ukázal jej royal flush, straight flush, štvoricu, full house, flush, straight, trojicu, dva páry a dve najhoršie kombinácie. Vysvetlil jej, čo je to flop, river a turn, a ona počas toho prikyvovala.
Odohrali zopár kôl. Prehrala. Škaredo.
„Zlepšíš sa,“ povedal. O pár rokov. Možno dekád. „Dnes večer ošklbeme Westa a Becka v biliarde. Ten vieš hrať, však?“
Znova si začala hrýzť peru. „Jasné, že viem... ak ma to naučíš.“
Začali pípať stopky na rúre a ako na zavolanie sa otvorili a zavreli vchodové dvere. Jase začal nadobúdať podozrenie, že si jeho priatelia organizovali dni podľa Brook Lynniných jedál.
West a Brook vošli do kuchyne. Obaja zaňuchali a súhlasne zastonali.
„Čo si dnes ukuchtila?“ West si pomädlil ruky. Bol strapatý a oči mal podliate krvou. Opäť raz páchol po alkohole.
„Čo?“ povedal Jase. „A mňa nepozdravíš? Ideš proste rovno k dievčaťu s jedlom?“
„Áno, som bystrý, čo ti budem hovoriť.“ West ho potľapkal po ramene. „Brook Lynn? Položil som ti veľmi dôležitú otázku.“
Brook Lynn sa schuti zasmiala. „Volá sa to Sen Vďakyvzdania. Je to morka s dresingom, podávaná so zelenými fazuľkami, zemiakmi, a brusnicovou omáčkou.“
„Premenuj to na Nebo na tanieri.“ Beck sa načiahol, aby si vzal dresing. „A potom si ma vezmi, tu a teraz.“
Jase sa naňho zamračil.
„Zlý chlapec.“ Brook Lynn plesla Becka po ruke skôr, než si stihol uchmatnúť kúsok morky. „A moja odpoveď je Ani náhodou.“
„Ehm, nerád ti to kazím,“ povedal Beck, „ale o ruku som žiadal tú morku, nie teba.“
„Jej odpoveď je, že sa radšej nechá celučičká zjesť,“ odvetila sucho Brook Lynn.
„Och, tak to jej rád vyhoviem,“ povedal Beck, rovnako sucho. „Garantujem ti, že si to rozmyslí. Počul som, že viem s ústami ozajstné divy.“
Brook Lynn sa znova zasmiala, len aby vzápätí stíchla, keď sa jej pohľad stretol s Jaseovým a zaiskrilo to.
Radšej by som sa mal čo najskôr rozmotať, pomyslel si. Inak...
***
Brook Lynn sa musela veľmi ovládať aby skryla diabolský úsmev.
Nahodiť udicu, počkať na správnu chvíľu, potiahnuť.
Kým sa Beck a West venovali svojim tanierom, Jase ju uviedol do herne, kde už čakal veľký luxusný biliardový stôl, ktorý jej nikdy nedovolil utrieť alebo vyleštiť. Pomohol jej vybrať tágo. To najkratšie, ktoré mal.
Predstierala, že pozorne sleduje, ako začal hru úvodným rozstrelom gulí. Vysvetlil jej, čo v prípade, keď biliardová guľa pri rozstrele vyletí zo stola a ako vtedy pokračovať. Nechal ju ísť ako prvú. Postavil sa za ňu, aby jej pomohol zamieriť, zatiaľ čo sa k nej tisol svojím silným telom.
Náhle nebol jej najväčším problémom potláčaný úsmev. Nemôžem dýchať... ledva stojím. Kolená sa jej triasli.
„Vidíš, ako sú rozostavené gule? Celé sú v lepšej pozícii a ľahšie ich potopíš, takže odporúčam zvoliť si tie,“ povedal.
Ich dotyk jej narušil koncentráciu, takže nebolo ťažké minúť.
„Nič si z toho nerob,“ povedal. „Aj tí najlepší hráči občas minú. Mne sa to stáva zriedka, ale ja som výnimka.“
Och, Jase. Netušíš, čo si pre teba chystám. „Ale netrafila som ani jednu,“ povedala a ohrnula pery.
Aj jej strýko sa takto zabával, keď ťahal za nos svoje obete?
Pri tom pomyslení vytriezvela. Kašli na to. Nerobí to preto, aby z niekoho niečo vytiahla, ale aby sa zabavila s niekým, kto ju svojím podpichovaním privádza na pokraj šialenstva. V tom je veľký rozdiel.
Jase vzal jednu z jej kučier a nechal si ju padnúť pomedzi prsty. „Čo keby sme si dali osmičku? Budeme hrať spolu, a budeme sa pri ťahoch striedať. Vyrovnáme tak sily.“
Nie, nie, nie. Ale povedala: „To je od teba milé.“
Zazvonil zvonček pri dverách. Jase sa zamračil a Brook Lynn predstierala, že nevie, že je to jej sestra – ktorej potajomky pri večeri poslala esemesku. O pár minút do herne vošla Jessie Kay s Beckom a Westom za pätami. West mal v ruke pivo a Beck ho bedlivo sledoval. Jessie Key vyzerala unavene.
Brook Lynn pocítila záchvev nepokoja. Jase a Jessie Kay v jednej miestnosti, len krátko potom, ako boli spolu nahí. To by nemusel byť dobrý nápad. Nemysli na to. Také myšlienky ničomu neprospejú. Prinútila sa sústrediť na to, čo sa práve deje.
„Poď sem.“ Beck sa odvrátil od Westa a ovinul ruku okolo sestrinho pása, aby si ju pritiahol bližšie. Bez toho, aby ju pustil, jej druhou rukou postrapatil vlasy.
Zachichotala sa ako nejaká školáčka. „Prestaň s tým!“
„Len ak si cvrkneš,“ povedal Beck. „Nezavoláš, nenapíšeš a čakáš, že ti len tak odpustím?“
West zúženými očami sledoval ich podpichovanie a potom vyprázdnil fľašu s pivom.
Niečo ho očividne nahnevalo, ale Brook Lynn netušila, čo to mohlo byť.
„Prišla som prehodiť pár slov so sestrou, ale keď hráte biliard, rozhovor môže počkať.“ Jessie Kay sa odtiahla od Becka a hodila kabelku do rohu. Na rukách mala červené škvrny od jahôd. „Hrám s vami!“
„Šlo nám to dobre aj bez teba,“ zašomral West. „Môžeš odísť.“
Jeho nezvyčajne hrubé správanie Brook Lynn prekvapilo – a vytočilo. Otvorila ústa, aby si od neho vynútila ospravedlnenie.
„Debil,“ povedal Beck priateľovi. „Nemysli si, že ťa nevykopnem z tvojho vlastného domu. K dáme sa máš správať s úctou a to aj urobíš.“
„Vážne, čo to s tebou je?“ opýtal sa Jase.
„Áno!“ naježila sa Jessie Kay. „Všetci ostatní sú očividne radi, že som tu.“
„Možno len vedia lepšie skrývať svoje city,“ povedal West.
„Alebo možno dúfajú, že moja príjemná osobnosť vyváži tvoje hulvátstvo.“ Jessie Kay pohodila vlasmi. „Alebo len žiarliš, že si si so mnou ako jediný nevrzol?“
Westovi sa zachveli nozdry. „Radšej by som sa nechal udusiť vankúšom, než si ťa vziať do postele.“ Sadol si k pokrovému stolu v rohu, odrezal koniec cigary a začal fajčiť.
No toto! Čo to doňho vošlo?
Ak o tom bude Brook Lynn ďalej premýšľať, možno vypustí svoj jedovatý jazyk, ktorým je taká povestná... alebo mu fyzicky ublíži.
Ale čo! Prečo by vlastne nemohla urobiť oboje? „Ak ešte raz povieš mojej sestre niečo také, West, vytrhám ti črevá a upletiem si z nich lano.“
Všetci traja muži na ňu prekvapene pozreli.
Jessie Kay jej ukázala palec hore.
„Prepáč, Jessie Kay,“ zamrmlal West.
„Dobre, tým je to vyriešené.“ Brook Lynn si odkašľala. „Poďme radšej hrať.“
Keď sa chlapci odvrátili, Brook Lynn ukázala sestre signál, ktorý ich naučil strýko. Bolo to čudné, použiť ho bez toho, aby ju k tomu prinútil. Na okamih sa preniesla do okamihov detstva, ktorými opovrhovala a necítila nechuť, len spokojnosť, že ešte nezabudla, čo ju strýko naučil.
Úžasné, ako sa človeku dokáže zmeniť uhol pohľadu.
„Ideme hrať niečo, čo sa volá osmička,“ povedala. „Už si o tom počula?“
„Možno vo filme?“ Jessie Kay pokrčila plecami. „V každom prípade budeme hrať spolu, ty a ja. A som si istá, že prídeme na to, ako sa to hrá.“
„Nie,“ povedal Jase a pokrútil hlavou. „Brook Lynn hrá so mnou.“
Jessie Kay si naučeným spôsobom zahryzla do pery. „Prišla som sem po dlhom a náročnom dni v práce. Jediné, čo chcem, je zahrať si so sestrou. Alebo mám ísť domov? Áno, asi by som mala, presne ako hovoril West. Nerada plačem na verejnosti.“
Jase zúžil oči a podozrievavo preskakoval pohľadom z jednej na druhú.
Nesmiem sa rozosmiať. V žiadnom prípade sa nesmiem rozosmiať.„Och, Jessie Kay. Prosím neplač. Veľmi rada si s tebou zahrám. Beck? West? Ktorý z vás bude hrať s Jaseom?“
„Ja idem.“ Beck si vybral tágo. „Ale varujem vás, nikdy nenechám protivníka vyhrať.“
„To som rada, pretože vám poriadne natrhneme rite,“ povedala Brook Lynn, ktorá si povedala, že je čas na drsnejší slovník.
„Tak teda začnem,“ povedal upäto Jase.
Úbožiak. Jeho plán pomôcť jej podať si jeho priateľov zlyhal – a on netušil, že Brook Lynn si zatiaľ celý čas podáva jeho.
„Čo keby sme hrali o peniaze?“ povedala Jessie Kay. „Nejaké prašule by sa mi hodili.“
„Žiadne peniaze,“ povedal Jase. Pozrel na Brook Lynn a v očiach sa mu náhle zablyslo. „Môžeme hrať o služby.“
„Aké služby?“ opýtala sa a zo všetkých síl sa snažila pôsobiť nervózne. Prestal sa pokúšať pomôcť jej a náhle uvidel príležitosť niečo od nej získať. Prefíkaný diabol. Ale aspoň to zahnalo jeho podozrenie.
„To sa ešte uvidí,“ povedal. „To sa povie až potom.“
„No neviem,“ povedala váhavo.
„Presne. Čo ak nás požiadaš, aby sme si spočítali svoje vlasy, alebo oblizli si vlastný lakeť?“ opýtala sa Jessie Kay. Keď na ňu všetci pozreli, dodala: „Čo? Dnes ráno ma o to niekto požiadal.“
„Nič nemožné,“ povedal Jase. „Nič ilegálne.“
A čo... sexuálne? Brook Lynn zdráhavo prikývla. „Dobre. Súhlasíme. Jedna služba nepresahujúca hranice zákona za každú vyhratú hru. Poďme nato. Daj prvý rozstrel.“
Čo by si mala vypýtať? Lebo túto hru majú vo vrecku.
Jase sa s divokým odhodlaním natiahol a rozstrelil. Podarilo sa mu potopiť polku do pravej kapsy, a potom ďalšiu do ľavej. Tretíkrát však minul – vďaka tomu, že Brook Lynn „nešťastnou náhodou“ spadol jej nový mobil a musela sa zohnúť, aby ho zodvihla.
Tým sa dostala na ťah. Zvolila si tú najťažšiu guľu, nasmerovala tágo a stretla sa s Jaseovým pohľadom. S presnosťou profesionála a čoraz žiarivejším úsmevom ju potopila.
Prekvapene zažmurkal. Keď to urobila druhýkrát, spustil spŕšku nadávok. Jessie Kay sa zachichotala.
„No došľaka,“ povedal Beck. Zjavne musel potláčať úškrn. Potľapkal Jessie Kay po ramene a povedal: „Kočky, ste fakt dobré.“
Kým sa tešila z komplimentu, West ju sledoval. Popod nos čosi zahrešil.
Jase sa oprel o svoje tágo. „Práve som sa nechal napáliť, čo?“
„Priprav sa na to, že mi budeš dlžiť kopu služieb, Jase Hollister,“ povedala Brook Lynn a potopila ďalšiu guľu.