Strider bol pripravený spáchať chladnokrvnú vraždu. Začal by Sabinom a Lysanderom, ktorí sa ho pokúšali násilím udržať na jeho sedadle. Možno si to neuvedomovali, ale svojimi činmi vyzvali jeho démona a Strider ich oboch zrazil k zemi. Pustili ho, ale on sa nerozbehol na ihrisko. Namiesto toho zostal sedieť ako päť peňazí a ani sa nepohol. Len tak-tak.
Už predtým sa raz pokúsil odísť, odhodlaný dostať sa ku klanu Eagleshield na druhej strane. Vtedy ale Kaiu označili, aby šla bojovať do kruhu a Strider zistil, že trieli späť na svoje miesto.
Keby sa prestal kontrolovať, presekal by sa tými ženami a bolo by po hre. Nikomu by neudelili prvú cenu – lenže ak sa mu nepodarí nájsť žezlo, bude potrebovať, aby ju Kaia získala. Navyše, Kaiu by ponížilo, keby sa do toho zamiešal. Na druhej strane, jemu bola prvá cena ako aj nejaké poníženie srdečne ukradnuté.
Je Kaia v poriadku?
Bezvládne ležala a ostatné hráčky ju bili. A potom ešte. Zdalo sa, že to trvá celú večnosť. Harpye však onedlho chvalabohu stratili záujem o jej ochabnuté telo a obrátili sa jedna proti druhej. Keď ju Strider videl, takmer znova vyskočil zo svojho sedadla. Každý centimeter tváre mala od krvi. Oblečenie mala roztrhané a taktiež zakrvavené. Mala opuchnuté ruky a hruď sa jej nehýbala.
Sabin sa vystrel a oprášil si z ramien špinavé pukance. „Bude v poriadku,“ povedal. „Pozri na Bianku. Je naštvaná, nie vydesená.“
Zvláštne, že sa ho strážca Pochybnosti snažil uistiť, že je všetko v poriadku, ale Strider aj tak poslúchol. Pozrel sa na Bianku, ktorá pochodovala po hornom rade lavičiek. Všetci, čo tam sedeli, jej už dávno uhli z cesty. Krok mala taký rázny, že drevo pod ňou určite praskalo.
Prešiel si rukou – ktorá sa triasla! – po tvári a znova pozrel na Kaiu. Celú večnosť z nej nespustil oka. Potrebovala sa z neho napiť. Chcel, aby sa z neho napila. Len sa musí pohnúť, musí to dokončiť.
No tak, bábika. To zvládneš.
Jej tím to mohol ešte stále zvrátiť a vyhrať. A dokonca aj keby sa im to nepodarilo... Nie. Nad tým ani nebude uvažovať. Prekvapivo mu najviac záležalo na Kaii. Šlo jej to skvele, bojovala vskutku brilantne a jeho to vzrušilo. Presne tak. Sledoval ju a mal pritom erekciu. A potom sa do nej pustili.
Čo im do pekla urobila, že si vyslúžila toľkú nenávisť?
Keď budú najbližšie sami, povie mu to. Už žiadne lži, bez ohľadu na to, aká bola sexy, keď sa ho snažila vodiť za nos.
Konečne pohyb. Mykla sa. Všetky svaly v tele mu zmeraveli. Nikto si nevšimol, že rozlepila oči. Presne vedel, kedy si uvedomila, čo sa stalo, lebo vycerila zakrvavené zuby a zavrčala. V jej súčasnom stave bolo vylúčené, aby sa pomstila tým, ktorí jej ublížili. A tak urobila druhú najlepšiu vec. Začala sa plaziť k Taliyah.
„No tak, bábika,“ zamrmlal. Myšlienky sa mu pretavili do slov a tie sa nejako predrali skrz guču v hrdle. „To zvládneš.“
Vyhrá. Porážka skandoval a dožadoval sa víťazstva už dávno predtým, ako Kaia nastúpila.
Áno, vyhrá. Bohovia, ešte nikdy nebol taký hrdý na inú ľudskú bytosť. Dokonca ani na svojich priateľov, keď spolu bok po boku bojovali proti lovcom, a oni mu kryli chrbát. Pretože keď šli k zemi oni, boli vyradení z boja. Kaia však nie. Tá pokračovala ďalej.
Kaia pomaličky zdvihla ruku a zvraštila tvár. Niekto vykríkol a začal sa k nej hrabať, v snahe zabrániť jej označiť spoluhráčku a dostať sa tak von z kruhu, no jej sa napokon podarilo dotknúť sa sestrinej ruky. Svetlovlasá harpya okamžite zúrivo skočila do hry.
O niekoľko sekúnd neskôr sa už ozýval bolestný škrek, symfónia brutality. Telá lietali – a nevstávali. Napokon zostala v kruhu stáť už len Taliyah, celá od krvi. Označila Gwen, ktorá jednoducho dokrivkala k telám na zemi a do každého kopla. Gwen potom označila Neeku, a tá urobila to isté. Neeka znova označila Gwen, ktorá vstúpila do kruhu – už tretíkrát.
Keď Gwen skončila, označila Kaiu, ktorej sa podarilo preplaziť sa pár desiatok centimetrov a kopnúť jednu z ležiacich žien do brucha. Tou akciou si však zrejme otvorila niektoré z vážnejších vnútorných zranení, lebo na chvíľu stratila vedomie.
„Vstávaj, Kaia!“ zakričal Strider.
„Dokážeš to,“ zakričal Sabin cez megafón, a nech sa Strider prepadne, ak mu nezávidel, že ho má. Kiežby si nejaký vzal aj on.
Ostatné harpye začínali vstávať. Tá, ktorú Kaia kopla, prudko vyskočila a prebrala pritom aj Kaiu.
„Dočerta, Kaia! Si najlepšia. Ukáž im to!“ Strider pozeral, ako na ňu znova zaútočili, a bolo mu na zvracanie. Nejako sa jej napokon podarilo preplaziť sa k Taliyah a označiť ju.
Myslel si, že to zvládnu. Veril, že vyhrajú. Lenže keď Kaia vošla do kruhu tretíkrát, pritlačili ju k zemi a tak strašne zbili, že nadobro stratila vedomie, a tým vyradila svoj tím zo súťaže. A najhoršie bolo, že víťazstvo získal tím Skyhawk, kým druhé miesto obsadil tím Eagleshield.
***
Do Kainho hrdla stekalo niečo teplé. Je to také lahodné, pomyslela si a slabučko preglgla. Viac, potrebovala viac, ale nemala silu znova preglgnúť. Až kým sa jej teplo nevlialo do žalúdka. Rýchlo sa šírilo do celého tela a zahnalo chladnú ťažobu zotrvávajúcu v jej končatinách. Nabilo ju novou energiou.
Rozlepila viečka. Skláňal sa k nej Strider a pridržiaval jej pri ústach svoje zápästie. Na jej teraz už zatvorené pery kvapkala krv a stekala jej po lícach. Voľnou rukou sa načiahol a prinútil ju otvoriť ústa. Keď si uvedomil, že sa zobudila, stuhol.
Bez toho, aby si to uvedomovala, poodchýlila pery a do žalúdka jej skĺzla ďalšia dávka tepla.
„Tak je to správne,“ povedal a pritisol jej zápästie k pootvoreným ústam. „Dobré dievča.“
Vysunuli sa jej tesáky a zahryzla sa. Pila a pila a pila, prijímala liečiacu silu jeho krvi. Chutil ako bohaté víno s podtónom medu a tmavej čokolády. Ešte nikdy nikto nechutil takto úžasne.
Kým si ho vychutnávala, pozorovala ho. Sedel vedľa nej a ich boky sa dotýkali. Bol bledý a okolo úst a očí mal napäté vrásky. Nebola si istá, koľko krvi si môže vziať, aby mu to neublížilo a tak sa prinútila prestať piť.
Zdvihol obočie. „To stačilo?“
Nie, ale bude musieť. Prikývla. Zatočila sa jej pri tom hlava a zvraštila tvár. Prinútila sa dýchať, nádych, výdych, pomaly a rozvážne. Napokon sa jej hlava upokojila a ona si mohla utriediť myšlienky.
Vybavovala si, ako vošla do kruhu, nakopávala zadky – a potom ho zas nakopávali ony jej. A potom... dočerta, dočerta, dočerta. Ležala na neznámej posteli v neznámej miestnosti. To znamenalo... dočerta, dočerta, dočerta.
„Kde sú moje sestry?“ Ježiši. Hovorenie bolelo. Niekto jej zrejme rozdrvil hrtan.
„Bianka sa vrátila s Lysanderom do neba, lebo som sa vyhrážal, že ju doživotne pripravím o schopnosť dýchať. Celá sa vznáša. Gwen je niekde so Sabinom a bezpochyby pije jeho krv a zotavuje sa.“ Striderov hlas bol chladný a vzdialený. „Čo sa týka Taliyah a ostatných, nemám potuchy.“
„Ale všetky moje dievčatá boli po zápase nažive, však?“
„Áno. Všetky do jednej.“
„Ani neboli na pokraji smrti?“
„Nie.“
Zaplavila ju úľava. V poriadku. Dobre. Boli živé a zotavovali sa. So všetkým ostatným si poradí. Možno. „Kto – kto vyhral?“
Prešiel si jazykom po zuboch. „Tvoja matka. Vy ste sa neumiestnili.“
Kvôli mne, pomyslela si a pocítila v hrudi prázdno. To preto, lebo omdlela, čo je takmer rovnako zlé ako diskvalifikácia.
Začali ju páliť oči, a tak ich zavrela. Dočerta. Potrebovala byť chvíľu sama, potrebovala sa dať dokopy. Alebo vzlykať. Pred Striderom sa veru nevyznamenala. Teraz sa nemôže zosypať a ešte zhoršiť jeho mienku o nej.
Navyše, istotne vyzerá otrasne. Asi by mala pozakrývať všetky zrkadlá v okolí čiernym rubášom, aby sa nevidela a nezačala pomýšľať na samovraždu. „Buď dobrý druh a choď mi vziať fľašu vody, aby som ju od teba mohla ukradnúť. Som smädná.“
„Prehltni slzy, ty ufňukanec.“
Prudko otvorila oči a škaredo naňho zazrela. Nutkanie rozplakať sa úplne zmizlo. „Ako sa môžeš ku mne takto správať! Kde je tvoj súcit? Ja tu očividne umieram.“
„Ale prosím ťa. Máš len zopár škrabancov.“
Škrabancov? Škrabancov! Pozrela dolu na svoje telo. Jej oblečenie bolo preč a ona bola úplne nahá. Akurát, že to stále vyzeralo, akoby bola oblečená. Pokožku mala na mnohých miestach oškretú alebo rozťatú, a do všetkých smerov sa tiahli škaredé modré a čierne modriny. „Toto sú tie najhoršie zranenia, aké si kedy videl, ty bastard a ty to vieš.“
Zdvihol kútiky úst. „Áále čoby. Raz som sa porezal papierom, medzi palcom a ukazovákom. Kým nezažiješ čosi také, nevieš, čo je bolesť.“
On sa na tom ešte aj bavil! „Máš päť sekúnd, kým ti vrazím dýku do srdca.“ Kaia si vytiahla prikrývku až na bradu. Ledva fučala. Každý pohyb jej spôsoboval ukrutnú bolesť. No stálo to za to. Byť nahá pred Striderom – žiaden problém. Byť nahá a zranená? Ani náhodou!
„Pozor na jazyk, jasné? Môj démon je nabudený.“ Pritom ako hovoril jej zastrkoval po okrajoch prikrývku.
Časť jej hnevu opadla. „Ako to myslíš, že je nabudený?“
„Prahne po boji.“
„Prečo?“ Vedela, že by už nemala nič hovoriť, vedela, že to Stridera naštve, že to nepochopí, ale bolo to pre jeho dobro. „Pochybujem, že mi to dokážeš vysvetliť tak, aby som to pochopila.“
Zúžil oči a náhle z neho sálal hnev. „Fandil ti. Sledoval, ako si prehrala. To ho rozrušilo. Neublížil mi, ale teraz potrebuje niečo vyhrať. Chápeš?“
„Áno.“ Jeho démon jej fandil? Naozaj? To jeho hlas počula, tak ako si to myslela na začiatku? „Ďakujem.“
„To nie je dôvod na úsmev.“
Ona sa usmieva? Ó áno, usmieva. Zvážnela. „Tak dobre, už sa budem správať slušne. Tak čo, už sa cítiš lepšie?“
Prešlo pár sekúnd a potom z neho opadlo napätie. Vyhral. Bolo to síce tesné, to áno, ale aj tak vyhral a dal svojmu démonovi nejaké víťazstvo, čím ho snáď upokojil.
„Urobila si to zámerne,“ povedal zamyslene.
„No a?“
„No nič. Len, že si milá.“ Nežne jej odhrnul vlasy z čela. „Teraz sa porozprávame. Ak sa na to pravdaže cítiš,“ dodal.
Jeho teplo ju obklopovalo a hrialo viac než prikrývka. „Prečo by som sa na to nemala cítiť? Mám len pár škrabancov, spomínaš?“ Kým hovorila, uvedomila si, že začína Striderovi rozumieť. Neprejavil jej žiaden súcit, lebo vedel, ako blízko je k tomu, aby sa úplne zosypala. Akýkoľvek prejav nehy by ju len postrčil a ona by sa zrútila.
Potom by sa naňho za to hnevala a bála sa, aké to bude mať následky. Teraz sa nemusela. Mohla sa jednoducho tešiť z jeho prítomnosti.
„Si v poriadku?“ opýtal sa jemne. „Ale pravdu.“
„Som v pohode.“
„Potrebuješ ešte niečo?“
„Masáž bodu G.“
Rozšírili sa mu zreničky a úplne pohltili dúhovky. „Okrem toho.“
„Okrem tamtoho, okrem hentoho,“ doberala si ho. Prinútila sa pozrieť naňho. „Pozri, je mi jasné, že ti naozaj trošičku záleží na mojom duševnom aj fyzickom pohodlí, ale ak mi nezoženieš tú vodu, o ktorej som ti hovorila, osobne ti—“
„Očividne sa cítiš dosť dobre nato, aby sme sa porozprávali.“ Tentokrát sa už doširoka usmieval.
Tak. Už je to oveľa lepšie. On nechcel, aby sa Kaia zrútila a Kaia zase nechcela, aby sa trápil jej stavom.
„Takže...“ Zdvihol ruku s krištáľovou tekutinou a zakýval jej ňou pred tvárou. Ha hruď jej spadlo pár kvapiek vyzrážanej vody a ona zalapala po dychu. „už môžem priznať, že mám, čo chceš a náležite to využijem.“
Náhle jej vyschlo v ústach a rozboleli ju ďasná. Predtým klamala, keď tvrdila, že je smädná, ale teraz, keď videla tú fľašu, chcela ju. Musela ju získať. Bez nej zomrie. „Daj mi to.“
„E-e. Ak ju chceš,“ povedal spevavým hlasom, „budeš si ju musieť zaslúžiť. Takže ti položím pár otázok a ty mi dáš odpovede. A len pre tvoju informáciu, mám aj hamburger a kakao, ktoré môžeš taktiež získať.“
Kaia si oblizla pery. Nenávidela ho a zároveň ho milovala. Presne pre toto nikdy neprezrádzala tajomstvá harpyí. Mohli ich využiť proti nej. Lenže kvôli Gwen Strider vedel, že Kaia si naozaj musí jedlo zaslúžiť. Ak jej položí otázku a ona od neho prijme platbu, nesmie mu klamať. Inak by jej z toho, čo jej dá, prišlo zle, rovnako ako by jej bolo zle z jedla, ktoré si sama pripravila.
Znovu pred ňou zakýval fľašou s vodou. „Dohodnuté?“
„Dohodnuté,“ precedila. Už nemusela predstierať, že v nej znova rozdúchal hnev. Bude sa jej pýtať na ďalšiu súťaž, vedela to. Ona—
„Povedz mi, prečo ťa harpye tak nenávidia.“
Sa mýlila. Klesla na matrac a pozrela do stropu. Na niekoľkých miestach boli tmavé škvrny spôsobené presakujúcou vodou. Boli teda v nejakom lacnom moteli. Pravdepodobne sa stále nachádzali vo Wisconsine.
„Ja čakám, bábika.“
„Odpoveď nie je dôležitá.“
„To posúdim ja.“
Povzdychla si. „Ten muž... Juliettin muž. Ten, ktorého si videl v ten deň, keď bola orientácia. Keď som mala štrnásť, chcela som si z neho urobiť otroka, aby za mňa pral a podobne a tak som sa ho pokúsila ukradnúť a ukázať ostatným, čo vo mne je. Že som silná.“ Ako hovorila, začala sa chvieť. Keď mu povie aj zvyšok, celú pravdu, odíde od nej. Opustí ju, presne ako väčšina jej klanu.
Akoby aj nemohol? Práve bol svedkom toho, ako prehrala. Keď zistí, že bola odjakživa zlyhaním a že pravdepodobne nikdy nebude ničím iným...
Naozaj tú vodu až tak veľmi chcela?
„A?“ nedal sa.
Radšej ho stratiť teraz, povedala si. Aj tak tu zostáva len kvôli žezlu, a ak odíde, Kaia si nebude musieť robiť starosti ohľadom ďalšej súťažnej disciplíny. Nebude sa musieť trápiť, či pred ním znova neprehrá.
„Namiesto toho,“ dokončila, „som ho vyslobodila a on ma takmer zabil. Podarilo by sa mu to, nebyť Bianky. Odtiahla ho odo mňa a on sa zameral na ňu. Potom šiel pravdaže po všetkých ostatných. V ten deň zomrelo viac harpyí, než v ktorýkoľvek iný deň v našej histórii. Toľko ich nezomrelo dokonca ani počas Veľkých vojen, keď sme bojovali s inými druhmi.“
Strider sa zamračil. „Ak narobil takú paseku, prečo nevinia za to, čo sa stalo jeho? Naňho sa nikto nepozeral s nenávisťou v očiach. Nikto mu nešiel po krku.“
Toto bola jeho reakcia? Prečo nezutekal? „Juliette ho uväznila. Ja som ho pustila. Keby som tam nešla, nemohol by robiť nič.“
„Dobre, tak mi teda povedz toto. Ak je taký nebezpečný, prečo si ho Juliette drží vo svojej blízkosti?“
„Harpya svojmu druhoví odpustí takmer čokoľvek,“ zahundrala.
Chvíľu bolo ticho. „Čo je to vlastne za tvora, ten Juliettin druh?“ opýtal sa. Rozhodol sa, že jej slová o tom, ako harpya „odpustí druhovi takmer čokoľvek“ ponechá bez komentára. Prečo? Lebo mu tým práve dala zelenú na čokoľvek, čo ho napadne. „Je jasné, že nie je človek.“
„Neviem, čo je. Nikdy predtým ani potom som nestretla niekoho ako je on.“
Stisol pery. „Spala si s ním?“
„Mala som štrnásť. Čo myslíš?“ Keď videla jeho prázdny výraz, zamračila sa. „Počkaj. Neodpovedaj na to.“
„Bohovia, ty si ale domýšľavá. Viem, že si s ním nespala. Len som to chcel počuť od teba.“ Prešiel jej prstom po sánke. Bol jemný, taký jemný. „A ďakujem. Za to, že si mi tentokrát povedala pravdu.“
Nieže sa roztečieš. Veď jej v podstate nič také nepovedal. „Ďakujem? To je všetko, čo mi na to povieš?“
„Áno. Čo je? Čakala si sonet?“
Nie. Čakala, že jej vynadá a odíde. „Za to, čo som urobila, mi dali meno Kaia Sklamanie.“ Tak. A už vedel všetko. Teraz vedel, že osoba, do ktorej vložil svoju dôveru – alebo také čosi – možno nedokáže splniť jeho očakávania.
„Čo majú vlastne harpye s tými menami?“ opýtal sa, čím ju znova prekvapil.
Zakaždým, keď ju niekto oslovil Kaia Sklamanie, kúsok z nej umrel. Strider sa však správal, akoby na tom nič nebolo. Nevedela, či sa má smiať, alebo plakať. „Tým by som si na tvojom mieste hlavu nelámala. Tebe sme ho ešte nedali.“
V očiach mu preblesklo čosi nebezpečné. V jednej chvíli to tam bolo, a v druhej už nie. „Je mi fuk, ako ma voláte.“ Hlas mal bezvýrazný, bez akejkoľvek emócie, ktorá by naznačovala, ako sa cíti. Občas sa správal fakt ako idiot. Veď uvidíme, či budeš takto nad vecou, keď ti predhodím správnu návnadu. „Len pre tvoju informáciu, Parisa voláme Sexorcista.“
Strider sa ostro nadýchol, až sa mu zachveli nozdry. Nastalo ticho a bolo také dlhé, že začínala mať výčitky. Potom škrobene povedal: „Zaslúžila si si svoju prvú odmenu.“ Otvoril fľašu, vkĺzol jej teplou rukou pod hlavu a zdvihol ju. Pery jej ovlažil chladný prúd tekutiny a ona zabudla na výčitky.
Divoko prehĺtala, a bohovia, každá kvapka chutila lepšie než tá predošlá. Keď skončila, Strider plast pokrčil a hodil ho na zem. Znova ju položil a pustil ju. Stisla pery, aby ho nezačala prosiť, nech ju ešte drží.
Naklonil sa k nočnému stolíku a vzal kus hamburgeru, ktorý už predtým nakrájal na štvrtiny. Zaškvŕkalo jej v bruchu.
„Asi sa ani nemusím pýtať, či si hladná,“ poznamenal s úsmevom.
To je teda trapas! Ale aspoň sa už netváril tak upäto a navyše sa s ňou stále chce rozprávať. Zázrak nad zázraky. Nebude sa už sťažovať.
„Ak to chceš, budeš mi musieť povedať, či si úprimne myslíš, že by ste mohli vyhrať najbližšiu súťažnú disciplínu. Nehovoriac o tej ďalšej a ďalšej. Lebo po tomto zápase som čoraz naklonenejší myšlienke, že to žezlo ukradneme.“
V hlase mal stopy ľútosti a ona hlboko vnútri cítila, že je rozhodnutý žezlo ukradnúť, bez ohľadu na to, čo mu povie. Ak sa to bude dať. Nevedela však, prečo mu záleží na jej názore ohľadom ďalších súťažných disciplín.
Zrejme postrehol jej spýtavý pohľad, lebo namrzene povedal: „Nechcem ťa už vidieť v takomto stave.“
Stiahlo jej hruď. Odpovie mu. Nie kvôli tomu hamburgeru, ale preto, že sa o ňu bojí. „Ja—“ Dočerta. Úprimne? Myslela si, že by mohla vyhrať prvé kolo. Chcela využiť fakt, že po nej pôjdu všetky ostatné tímy. No keď sa na ňu tie ženy vrhli, bola bezmocná.
Nabudúce si pre ňu pripravia niečo iné, rovnako ako pre ostatné členky jej tímu. Jednoducho to tak bude. Nemôže plakať nad tým, že je to nefér, lebo keby bola situácia obrátená, urobila by to isté. Šla by po tom, kto ublížil jej rodine.
Rodine. To slovo sa jej ozývalo v hlave, a spomenula si, čo jej povedala Taliyah. Celý život túžila len po tom, aby ju obdivovali. Milovali. Rešpektovali. A ona všetkých okolo seba vždy len sklamala. Bola Kaia Sklamanie.
„Mrzí ma, že som prehrala,“ zašepkala.
Výraz mu znežnel a znovu jej položil ruku na čelo. Pohladil ju. „Nesklamala si ma. Nikto by nemal šancu takej presile.“
Chcel ju utešiť, lenže ona v kútiku duše vedela, že jemuby sa to podarilo. Vždy našiel spôsob, ako zvíťaziť.“
„Ale nahnala si mi poriadny strach,“ dodal, už znova tým mrzutým hlasom. „V tom ti nebudem klamať.“
Znelo to, akoby bol jej ozajstným druhom a ju naplnila clivota. Chcela to. Chcela ho, odteraz až navždy. Takže nájdespôsob, ako vyhrať. Kvôli nemu. „Áno,“ odvetila napokon. „Mohla by som vyhrať ďalšiu disciplínu.“
Chladné, tvrdé, nemilosrdné. Presne taká musí byť. A ona aj bude. Dokáže všetkým, aká je silná, tak ako po tom vždy túžila. Nikto ju nezastaví.
Zívlo sa jej a všetky drsňácke myšlienky boli náhle fuč.
Strider jej dal zjesť hamburger a opýtal sa jej ešte pár bezvýznamných otázok, aby jej mohol dať aj kakao. Keď skončili, povedal: „Odpočívaj. Potom mám s tebou veľké plány.“
Pohľad jej padol na jeho napoly tvrdý rozkrok.
Strider sa zasmial. „Ty jedna nemravnica.“
„Vravel si veľké. Tak som si myslela...“ Dúfala...
„Spi,“ prikázal jej s úsmevom.
„Tak bolo to to, čo si mal na mysli alebo nie?“ Viečka sa jej už zatvárali, ale aj tak sa usmievala.
„Budeš musieť počkať a prísť na to sama.“