Na druhý deň ráno Brook Lynn zavolala Bradovi a zrušila ich rande – to, ktoré ešte stále nenaplánovala. Bol smutný a ona sa za to nenávidela. Opýtal sa, čo sa stalo, prečo si to rozmyslela, a ona musela ísť s pravdou von a priznať sa, že má rada niekoho iného. Potom napísala Jaseovi esemesku, v ktorej mu oznámila, že má ešte nejaké vybavovačky, takže príde neskôr. O pár sekúnd prišla odpoveď.
Pokojne si vezmi deň voľna.
Potrebuje si opraviť svoje ľadové brnenie, čo?
Jej odpoveď: Ááále čoby. Tie vybavovačky sa týkajú teba, šéfe.
Prešla minúta, potom ďalšia.
Aké vybavovačky?
Usmiala sa a strčila si telefón do vrecka. Zistí to vtedy, keď bude na to pripravená a ani o minútu skôr. Dovtedy ho nechá dusiť sa.
Celá vzrušená a nervózna opustila pokoj žmariliek a jahodových kríčkov a vybrala sa do mesta. Tam kúpila pekný rám a niekoľko hrubých papierov. Potom si sadla za počítač v miestnej internetovej kaviarni a začala písať. Neustále sa pritom obzerala cez plece, či niekto nečíta, čo má na obrazovke.
Keď dokončila projekt, dala si ho vytlačiť na papier, ktorý kúpila. Líca jej horeli od rozpakov – a rumenec na nich zostal po celú cestu k Jaseovmu domu.
Ani trochu nepomohlo, že keď prišla, našla ho na prednej verande, spoteného a bez trička. Vyschlo jej v ústach.
Čo ak bude jej dar vnímať ako pokus o manipuláciu a nie ako snahu zbaviť ho strachu? Čo ak má pravdu?
Len potrebujem šancu. Toto bol jediný spôsob.
Keď stúpala po schodíkoch verandy, založil si ruky na svalnatej hrudi. Keď ho videla ako tam stojí, s vidieckym domom za chrbtom, mala pocit, akoby sa preniesla na stránky kalendára Sexi farmári z malomesta. Miesta, kde by najradšej žila naveky.
„Spomínala si nejaké vybavovačky,“ povedal, a ona by prisahala, že pod vrstvou podráždenia začula vzrušenie. „Konečne si mi zohnala tie extra veľké kondómy?“
„Nie.“ Nieže sa uškrnieš. „Najprv dnešný motivačný výrok. Pripravený? Tu je. Nemusím trpieť potichu, keď viem stonať, fňukať a sťažovať sa.“
Znehybnel, dokonca sa zdalo, že prestal aj dýchať. „Ty trpíš?“
„Svojím spôsobom.“ Podišla k nemu a podala mu zarámovaný text, ktorý vyrobila. „Nech sa páči. To je pre teba.“
Cúvol a povedal: „Ak je to výpoveď...“
Potom, ako ju toľkokrát vyhodil, sa mu nepáči, že by dala výpoveď? „Urob nám obom láskavosť a prečítaj si to.“
Zdráhavo si tú vec od nej vzal a pozrel na ňu. Vzápätí jeho zachmúrený výraz zmizol. Šľahol po nej pohľadom a hlboko, prehlboko v tých smaragdových hlbinách sa rozhorel oheň. Prestúpila z nohy na nohu a čakala, či niečo povie. Čokoľvek.
„No?“ opýtala sa a preglgla.
„Ja, Brook Lynn Dillonová,“ začal čítať a jeho tenor znel drsne a zastrene, „týmto sľubujem Jaseovi NeviemAkéMáStrednéMeno Hollisterovi jednu noc. Iba jednu. Po nej nebudú žiadne slzy, žiadne očakávania ani žiadne romantické gestá. Budem zamestnankyňou Hollisterovej otrokárskej farmy, nič viac.“
„Dokonca som to podpísala,“ povedala – s niečím, čo pripomínalo krv.
„To vidím,“ odvetil.
Keď viac nepovedal, znova sa nepokojne pomrvila. „Takže?“
Opäť na ňu pozrel, tentokrát ešte vášnivejšie. Po ľade nebolo ani stopy. „Porozprávame sa o tom po ôsmej, keď ti skončí pracovná doba.“
***
Jase ešte nikdy nebol taký vzrušený a nikdy tak uprene nesledoval hodiny, v snahe prinútiť čísla, aby čo najskôr poskočili vyššie. Brook Lynnin dar ho prekvapil. A nielen to. Spustil v ňom lavínu tej najnádhernejšej a najdesivejšej túžby – a hrozilo, že ak ju dostane do svojej postele, úplne ho zasype.
Nespal dobre, z pokusov vyhýbať sa jej bol nespokojný a podráždený. Včera mu West povedal, že sa správa ako ignorant a Beck ho bez obalu nazval idiotom. Ale ako môže muž ďalej normálne fungovať, keď už raz držal Brook Lynn Dillonovú v náručí?
Jase si v hlave neustále prehrával veci, ktoré spolu robili. Bozky, dotyky. To, ako sa pod ním zvíjala. Ako dni ubiehali, nadobudol pocit, že jeho túžba po nej nikdy nepominie, akoby to nemalo konca. Rovnaké však boli jeho výčitky. Nebol pre ňu dobrý a hoci on to vedel, ona nie. Zatiaľ.
Nebol len nejaký podvodníček ako jej strýko. Bol vrah. Spáchal ten najhorší zo zločinov.
Navyše, zakaždým, keď na ňu položil ruky, prestal vnímať všetko okolo seba. Pre niekoho, kto je neustále v strehu, to znamená vystaviť sa riziku, v jeho prípade vo viacerých smeroch.
Napriek tomu všetkému ju chcel. A ona s ním teraz chcela stráviť noc. Želal si len, aby požadovala viac. Pre seba aj preňho.
Sťažujem sa? To ako vážne?
Čoskoro ju bude mať, úplne celú a na ničom inom nezáležalo. Pohľadom opäť horúčkovito skontroloval hodiny. Iba päť. Dočerta!
Brook Lynn sa motala po kuchyni a pripravovala večeru. Obklopovala ho vôňa domova – niečo, čo nikdy predtým nepoznal, ale rýchlo si na to zvykal – trochu sladká, trochu korenistá. Spustil sa na gauč, oprel si lakte o kolená a položil si tvár do dlaní. On z toho čakania asi dostane infarkt.
Ako má doparoma sedieť oproti nej za stolom, keď vie, že po ňom túži?
Mal ju odniesť do svojej izby, hneď ako mu dala ten dar. Ale ako idiotský džentlmen sa rozhodol počkať, aby sa necítila lacno, alebo že jej platí za sex. Nemohol jej navrhnúť, aby si vzala voľno, lebo by jednoducho odmietla prijať plat za prácu, ktorú neurobila a on dobre vedel, že potrebuje každý cent. Zvlášť keď trvala na tom, že mu preplatí účet za nemocnicu.
Už stratil prehľad o tom, koľkokrát mu na nejaké náhodné miesto podstrčila bankovku, presne ako očakával. Do zásuviek v kuchyni, pod posteľ, medzi oblečenie. Zakaždým, keď nejakú našiel, pridal k nej ešte jednu takú istú a strčil jej ju na spodok peňaženky, alebo niekam do auta.
Otvorili sa dvere a dovnútra vošli West a Beck, ktorí sa vrátili z práce. Keď ho zbadali, zastavili.
West pôsobil neupravene – strapaté vlasy mu trčali do všetkých strán, košeľu mal napoly rozopnutú a jeden rukáv roztrhnutý. Beck vyzeral rovnako, akurát mal na golieri škvrnu od rúžu.
„Čo sa deje?“ spýtali sa obaja.
„Umieram od hladu,“ odvetil Jase, a bola to pravda – ibaže to nebol ten hlad, ktorý zrejme čakali. „Ako to vyzeráte? Niečo sa stalo?“
Beckovi šklblo svalom na čeľusti. „Ani sa nepýtaj.“
„Šiel som do baru,“ povedal rozpačito West. „Je tam toho.“
„A tiež si mi jednu vrazil, keď som si to rozdával s tvojou čašníčku,“ povedal Beck.
„Len druhý a tretíkrát. V jednom kuse si pil drinky, ktoré priniesla mne.“
„Ani jeden si nepotreboval.“
„A ty áno?“
„Chlapci,“ povedal Jase. „Brook Lynn nám varí večeru. Nevydeste ju.“ Prosím. Ešte ju dnes bude potrebovať.
„Večeru?“ Beck sa rozžiaril. „Brook Lynn Dillonová,“ zvolal a vydal sa do kuchyne. Všetko ostatné bolo náhle zabudnuté. „Mala by si si pohnúť, inak nám tu Jase omdlie ako nejaká krehká kvetinka.“
West zostal s Jaseom. V už tak tmavých očiach mal tmavé chmáry. Hodil sa na gauč. Tiahlo z neho tak, že to cítil dokonca aj Jase.
„Čo ti je? Ale teraz pravdu,“ opýtal sa West potichu.
Som buchnutý do ženy, ktorú nemôžem mať.„Nechcem o tom hovoriť.“ West mal dosť svojich problémov.
„Dobre teda. Ale mal by si vedieť, že držať to v sebe ti nepomôže.“
„Ver mi, že to viem.“
West sa zasmial, ale bola v tom počuť trpkosť. „Hej. Vieš to lepšie než ja.“
Za všetkým videl čas, ktorý Jase strávil vo väzení – a on nie. „Mal by si sa na to vykašľať.“
„Možno o ďalších šesť mesiacov.“
Odsúdil sa na desať rokov? „A čo ten čas, ktorý si si už odsedel? Čo skrátenie trestu za dobré správanie?“ Jase štuchol priateľa do ramena. „Nič ti nevyčítam, to vieš.“
„Ale mal by si. Keby som sa priznal, skrátilo by ti to trest.“
Z kuchyne k nim dorazil Beckov hrdelný smiech nasledovaný Brook Lynniným sladkým zastreným chichotaním. Jaseom sa prehnala temná vlna žiarlivosti. Tí dvaja sa zjavne tešili zo spoločnosti toho druhého.
Čo ak majú o seba záujem?
Prestal dýchať. Nevedel, prečo mu to doteraz nenapadlo. Beck miloval výzvy, viac než čokoľvek iné. Čo ak sa Brook Lynn zaujímala o Becka a zároveň o Jasea, presne ako Jessie Kay?
Jase sa zamyslel. Všimol si, že Brook Lynn každý deň nechá v dome niečo nové. Držiak na kvetináč visiaci na dverách skrine. Šnúra na záclony v obývačke. Vonná sviečka na parapete. Nikdy ju za to nenapomenul, predpokladal, že to robí, aby mu to tu trochu zútulnila, pekne po troške. Ale čo ak chcela, aby to bolo útulnejšie pre Becka? Možno ho chcela trochu poštuchnúť, aby postupne začal prijímať zmeny.
Na tom nezáleží, usúdil a uvoľnil sa, aj keď iba trochu. Beck vedel, že si na ňu robí nárok Jase. Jase to mohol popierať koľko chcel, ale Beck mal oči a polku mozgu. Jeho priateľ by to na ňu v žiadnom prípade neskúsil.
„Jase?“
West je tu. Jasné. Jase uvoľnil päste a povedal: „Keby som mal štipendium ja, urobil by si pre mňa to isté.“
„To áno, ale ty si nehodil za hlavu len štipendium.“
„Čo konkrétne máš na mysli? Môj úspešný život? Môj skvelý džob? Môj rozprávkový vzťah? Moje dokonalé duševné zdravie?“
West vyprskol a časť chmár z neho opadla. „Ježiš ty si tupec. Fakt neviem, prečo sa s tebou tak dlho kamarátim.“
„Nevieš sa nabažiť môjho ostrovtipu.“
„No jasné.“ West sa srdečne usmial. „To bude tým.“
„Večera je hotová,“ zvolala Brook Lynn.
Jase doslova vyskočil na nohy.
„Nevieš sa dočkať, čo?“ opýtal sa West.
„Nevieš si predstaviť.“
V kuchyni sa naňho Brook Lynn ani nepozrela. Odhrnula si z čela prameň vlasov a líca jej zružoveli. Beck si to buď nevšimol, alebo mu to bolo jedno. Jaseovo telo na druhej strane doslova horelo.
„Všetci k stolu,“ prikázala im.
Brook Lynn sa pri večeri červenala a celý čas sa mrvila na stoličke. Myslí na to, čo má prísť... Jej reakcia ho ešte viac nabudila a vyburcovala jeho vlastný nepokoj. Potreboval sa jej dotknúť a nevedel, ako dlho sa ešte bude vedieť ovládať.
Beck si stále nič nevšimol a spokojne sa napchával, ale West neustále pozeral raz na Jasea, potom na Brook Lynn. Napokon spýtavo zdvihol obočie, akože Čo vy dvaja chystáte na dnes večer?
Jase mu ukázal prostredník.
Brook Lynn predstierala, že je.
„Správate sa čudne,“ povedal West tajnostkársky. „Prečo nič neješ, Jase? Ešte pred chvíľou si sa tváril, že si hladný ako vlk.“
Jase ho pod stolom kopol.
Westovi pritom vykĺzol pohár z ruky a rozlial vodu. Z pomsty sa hodvábnym hlasom opýtal: „Alebo by si si dal niečo iné?“
„Čo?! Nie!“ vybuchla Brook Lynn. „Mlč.“
„Chce sa ťa taktne opýtať, či máš v úmysle vyšukať Jaseovi mozog z hlavy,“ povedal Beck a naložil si ďalšiu naberačku cestovín. „Len smelo, choď do toho. Keby som bol dievča, už by som po ňom vyštartoval.“
Brook Lynn my vytrhla naberačku z ruky. „Zlý Beck. Zlý, zlý, zlý. Za to, že strkáš nos, kam nemáš, nedostaneš žiadnu odmenu.“
„Ale... ale...“ začal koktať. „Stále som hladný.“
Jase hodil na stôl obrúsok a povedal: „Tak dobre. Poď, zlatko. Ty a ja sa musíme porozprávať. V súkromí.“
„Keď sa budete rozprávať,“ zavolal za ním Beck, „nezabudni ju potrestať za to, že bola drzá k tvojmu priateľovi. A daj si kondóm.“
***
Jase sa oprel chrbtom o zatvorené dvere spálne, zatiaľ čo Brook Lynn si sadla na kraj jeho postele... presne tej, v ktorej sa prevaľoval s Jessie Kay, a v ktorej zo seba urobil jej súkromnú erotickú hračku. Bolo jej na zvracanie a súčasne mala chuť vrhnúť sa mu do náručia. Bola z toho zmätená a cítila sa zraniteľne. Naozaj to ide urobiť? Dá mu príležitosť porovnať ju s Jessie Kay? Možnosť zistiť, že je menej skúsená a že jej to tak dobre nejde?
Možno by mala ísť radšej domov.
Dobrý plán. Naozaj chcela bezvýznamný sex na jednu noc? Len preto, aby primäla Jasea zmeniť názor na vzťahy a dokázala mu, že by mohli mať niečo výnimočné? Že by mohli mať spolu viac?
Vstala.
„Už odchádzaš?“ Vzal ovládač a zapol ním rádio. Z reproduktorov začal hrať pomalý rock a ich pohľady sa stretli.
„Áno. Nie. Bože, neviem.“ Pritom, ako hovorila, sa napätie medzi nimi zväčšovalo, hustlo, až sa tam takmer nedalo dýchať. Nevedela sa sústrediť na nič iné, iba na Jasea a na to, čo s ním chcela robiť... a čo chcela, aby robil on s ňou.
„Nesprávna odpoveď.“ Založil si ruky na hrudi a bavlna trička sa mu na bicepsoch napla. „Nechcel som ti to pripomínať, ale podpísala si právoplatnú a záväznúzmluvu, zlatko. Ak mi nedáš noc sexuálneho potešenia, ktorú si mi sľúbila, budem ťa musieť zažalovať a ošklbať ťa o všetko, čo máš. A to by bola škoda, pretože chcem pre teba len to najlepšie – a tiež aby si sa vyzliekla.“
Svojím žartovaním jej pomohol uvoľniť sa. „Takže pred súd, hmm? A čím by si zahájil svoju obžalobu?“ Vrátila sa k posteli. Ľahla si na chrbát a oprela sa o lakte. „Presvedč ma, že je tvoja sťažnosť oprávnená.“
Vyzliekol si tričko – ako každý dobrý advokát – a jeho mužnosť ju úplne ohromila. Tie úchvatné povrazce svalov. Tá lesknúca sa bronzová pokožka. Tá skvostná spleť tetovaní.
Dnes v noci ich dôkladne preskúmam. Prejdem po každom z nich mojím jazykom. Zachvela sa.
„Si pripravená?“ opýtal sa.
„Pripravená,“ odvetila bez dychu.
Odkašľal si. „Vaša ctihodnosť,“ povedal a začal sa popred ňu prechádzať. Pri pohľade na jeho ladnosť šelmy sa znova zachvela. „Je tu niečo, čo chcem a to viac, než som kedy chcel čokoľvek vo svojom živote. Bolo mi to sľúbené a bolo by veľmi kruté, keby mi to bolo upreté.“
Zastavil a pozrel na ňu.
Chcel ju viac než čokoľvek? „Snažíš sa v sudkyni vzbudiť súcit,“ povedala. „Pekný pokus. Nanešťastie som počula, že je to mrcha bez štipky zľutovania.“
Sklopil viečka, ale ešte predtým v nich uvidela záblesk veselosti. „Možno by som mal sudkyni ukázať, čo ponúkam.“
„Máte povolenie pristúpiť k sudkyni,“ povedala a prstom mu pokynula, aby k nej prišiel.
Podišiel bližšie, s rukami voľne spustenými pozdĺž tela. Srdce jej búšilo a v žilách jej vzrušene poletovali motýle.
Keď zastavil medzi jej nohami, posadila sa, akoby ju k sebe pritiahol lanom. Celá rozochvená mu položila ruky na hruď, priamo na tú najdetailnejšiu mapu, akú kedy videla. Pokrývala mu polku hrudníka a zdalo sa jej, akoby čiary vystupovali von.
Ale nie, nezdalo. Nebola to len ilúzia vyvolaná šikovným tetovačom – boli to jazvy. Viac, než dokázala voľným okom spočítať.
Uvedomila si, ako málo o ňom vie. No dobre, okrem toho, že má veľa tajomstiev – zjavne viac, než si myslela. A boli to drsné tajomstvá, nasiaknuté krvou. Ale ona tiež vedela, že je to dobrý muž, silný a schopný, a v tejto chvíli jej to stačilo.
Okrem toho, možno tie rany utŕžil počas služby v armáde – nikdy jej nepotvrdil ani nevyvrátil, že tam bol, takže tu stále je tá možnosť. Je to tvrdý chlap, takže mohol byť pokojne v špeciálnej jednotke.
A to by bolo ešte len sexy! Muž, ktorý ochraňuje celou svojou bytosťou!
Vedľa mapy bol nejaký druh olivovníka, na ktorého konároch sedeli čierne vtáky. Boli tam tiež žmarilky, ktorých korene sa tiahli až niekam dole poniže pása nohavíc. Na boku mal vytetovaný kríž, z ktorého stekala šarlátová tekutina a vytvárala na spodku nápis Sila.
Pohladila mapu a ešte viac sa roztriasla. Keď sa ho prvýkrát dotkla, svaly mu podskočili. Teplo, ktoré z neho sálalo, bolo lahodné, a spálilo posledné zvyšky jej odporu. Naklonila sa, aby mohla pobozkať a olízať celý horný okraj olivovníka.
Zaboril jej prsty do vlasov a držal ju pri sebe. Vzala mu do úst bradavku a zľahka ju uštipla. Jase sa nadýchol a zasyčal. Chytil jej ruku, pritiahol si ju k perám a pobozkal ju na hánky, ako pravý džentlmen – a následne jej prešiel prstami po sánke dolu až na krk. Majetnícky jej ju položil na zátylok.
„Kedy si to robila naposledy, zlatko?“
„Pred štyrmi rokmi,“ odvetila úprimne a odtrhla pohľad od jeho hrude, aby sa mu pozrela do tváre. Jeho výraz znova zjemnel, a teraz už vyzeral, ako stelesnená neha.
Jase jej zľahka prešiel prstami po líci a potom si pred ňou čupol. „Budem veľmi opatrný.“ Chytil okraj jej trička a odhodil ho preč.
„Je len obyčajná biela,“ povedala ospravedlňujúco na adresu svojej podprsenky. Náhle ju zaplavila nervozita, ktorú nedokázala skryť. Ľutovala, že nemá nejakú peknú spodnú bielizeň. Napríklad ružovú. Alebo červenú. Áno, rozhodne červenú.
„Odteraz je to moja obľúbená.“ Rozopol jej ju a ramienka jej spadli dolu z ramien. „Odkedy si mi ich ukázala, nemyslím na nič iné. Potom, ako som ich mal v rukách, sa to ešte zhoršilo.“
Na chladnom vzduchu jej bradavky takmer bolestne stvrdli. Prešiel po nich bruškami palcov a do tela jej vystrelila dvojnásobná dávka rozkoše.
„Len aby si vedela,“ začal, „po mojej poslednej sexuálnej partnerke som si nechal urobiť testy. Som čistý.“
Po jeho poslednej sexuálnej partnerke. Bola to jej sestra? Netrúfala si opýtať sa.
Hlúpa hus!„Ja tiež,“ povedala. „Pred tebou som bola len s jedným... ale ten sa odsťahoval... šiel na vysokú... Nechceli sme sa púšťať do vzťahu na diaľku.“ Prestaň už tárať!„Vždy sme použili kondóm.“
Ešte viac znežnel. „Iba jeden muž?“
„Vlastne chlapec.“ Vošla mu prstami do vlasov, aby ho primäla skloniť sa a pobozkať ju, lenže on šiel stále nižšie a uzamkol perami jednu z jej bradaviek. Poláskal ju jazykom, pripravil si ju, a vzápätí ju začal šať. Pokožka jej horela a kosti sa zmenili na tekutinu. Úplne jej vyskratoval obvody.
„Jase.“ V tej chvíli to bolo to jediné, čo dokázala povedať.
Kmitanie jazykom ako aj sanie zintenzívnelo, bolo rýchlejšie a tvrdšie. Medzitým jej začal šmátrať po zapínaní šortiek. Akonáhle zdolal gombík aj zips, odtrhol sa od nej, aby jej ich mohol stiahnuť dole. Keď s nimi došiel k sandálikom, vyzul aj tie.
Jej nové oblečenie? Iba v nohavičky a zrumenená pokožka. Pocítila náhly príval neistoty, ale tá pominula akonáhle do nej štuchol, aby si ľahla na chladnú plachtu a mäkký luxusný matrac. O sekundu nato na nej už ležalo jeho tvrdé telo. Bol ťažký, takže sa musel posunúť nabok, aby ju nerozpučil.
Milovala, keď bol takto blízko, i keď to v nej vyvolalo nový druh túžby. Túžbu mať to, mať jeho, aspoň raz denne. Napríklad na raňajky, najdôležitejšie jedlo dňa. „Pobozkaj ma,“ povedala.
Nohami sa jej vtesnal medzi stehná a pritiahol si jej koleno k boku. Ústa znova sklonil k jej... prsiam a začal ju s ešte hriešnejšou zanietenosťou lízať.
„Nie... tam... Och!“ Vďaka umiestneniu jeho tvrdosti voči jej roztúženej mäkkosti sa oňho mohla začať trieť, pomaly, rýchlejšie, až napokon ledva dýchala, bola zúfalá, prahla po ňom, celá sa triasla.
Chytil jej boky a prinútil ju spomaliť a potom ešte trochu. Bolo to také nádherne pomalé. „Presne tak,“ pochválil ju.
„Áno, áno.“ Každý nový kontakt v nej ešte zvýšil napätie. Zarývala mu nechty do chrbta, asi ho aj poškriabala, ale jemu sa to zrejme páčilo, lebo zastonal.
„Čo mi to robíš, anjel?“ Presunul sa na krk a cestou ju bozkával, jemne štípal a sal. Bolo to také dobré, že ju vôbec netrápilo, či jej na krku nezostanú cucfleky, ktoré budú všetci vidieť.
„Jase.“ Znova vyslovila jeho meno, uniklo jej samé od seba. Ako prosba či žiadosť, nebola si istá, ktoré z toho. „Pobozkaj ma.“
Znova ju poslúchol, ale opäť nie tak, ako si to predstavovala. Prešiel jej perami pozdĺž sánky a uhryzol ju do ušného lalôčka – implantáty!Zmeravela.
„Nie,“ povedala a chytila ho za bradu, aby ho zadržala.
Pozrel na ňu planúcimi očami. „Dovoľ mi to.“
„Nie,“ zopakovala.
Dlaňou ju zovrel medzi nohami a spodnou časťou pritlačil na miesto, ktoré po ňom prahlo najviac. „Dovoľ mi to a ja ti dám viac tohto.“
„Nie,“ zastonala. Ešte viac roztiahla nohy, aby mal lepší prístup, ale on sa odtiahol. Och! Dočerta s ním. Ak jej chce bozkávať uši, fajn. Môže ich bozkávať. Len nech sa jej neprestane dotýkať.
Pustila mu bradu a on sa o ňu začal tvárou obtierať, presne tam, kde mala implantáty. Neprestal, kým sa neuvoľnila a kým sa jej to vlastne... nezačalo páčiť. Kto mohol vedieť, že uši sú taká erotogénna zóna? Keď sa k nemu začala tisnúť, aby ho donútila vrátiť ruku tam, kde bola, zmenil smer a jazykom zablúdil nižšie, na jej krk, kde ju uhryzol.
Zaliala ju surová vlna rozkoše. Rukou jej hnietol prsia a každým dotykom akoby do nej vyslal elektrický výboj. Keď sa proti nemu začala nekontrolovane zvíjať, skĺzol prstami nižšie, do stredu brucha a tam zastavil, aby sa pohral s pupkom. Naznačoval, čo by mohlo prísť, aby ju ešte viac vyburcoval.
„Jase, prosím. Je to skvelé. Také skvelé, lenže... lenže niečo si sľúbil.“
„Svoj sľub dodržím, anjel.“ Vkĺzol prstami pod nohavičky, kde už ho čakala, vlhká a roztúžená.
„Áno!“ Vyklenula chrbát. „Pobozkaj ma.“
Znova obrátil pozornosť na jej krk. Opäť to nebolo to, čo chcela, alebo čo potrebovala, ale došlo jej, prečo to stále robí. Chcel, aby sa odovzdala rovnakému pominuteľnému osudu, ako tie, ktoré boli pred ňou.
Vzala mu tvár do dlaní a ich pohľady sa stretli. Z tých smaragdových očí, teraz rozžiarených, sálala vášeň. „Pobozkaj ma.“
Pozrel jej na pery a v očiach mal hlad, aký poznajú len tí najbiednejší. Prstami ju bez prestávky hladil medzi nohami – a bolo to takmer viac, než dokázala uniesť.
„Brook Lynn.“ Jej meno ešte nikdy neznelo tak zmučene.
Prešla si jazykom po perách – a potom aj jemu. „Chcem ťa ochutnávať, kým sa so mnou budeš hrať.“
Zastonal, a v tom zvuku bol takmer zverský hlad. „Nemal som ťa vtedy pobozkať. Bude lepšie, ak ťa ne...“
„Chceš tým svojim ženám pripomenúť, že pre teba sex nič neznamená. Viem.“
Prestal pohybovať prstami. „Svojím spôsobom áno, ale tiež—“
„Nemusíš mi to pripomínať,“ vyhŕkla. Dovoľ mi predstierať... mať stále nádej. Jemne ho uhryzla do brady. „Prosím. Pobozkaj ma a uvidíš, že budeš rád, že si to urobil.“ Ako hovorila, presunula ruku medzi ich telá, k pásu jeho nohavíc. Vsunula mu ju do trenírok a našla tam dlhú, tvrdú a rozhodne nadpriemernú súčasť mužskej anatómie – v tejto veci fakt neklamal. Na špičke bola horúca kvapôčka.
Roztriasol sa tak silno, že začala hrkotať celá posteľ.
„Ak ma nepobozkáš,“ zašepkala, „postarám sa, aby si to ľutoval.“ Vytiahla ruku von z trenírok – a Jase zahrešil. Máš smolu, Jase. Učím sa od toho najlepšieho.
„Dávaš mi ultimáta, anjel?“
„Považuj to za negatívnu a pozitívnu motiváciu.“ Alebo zúfalstvo. „Presne to si urobil ty mne.“
Zúženým pohľadom sledoval, ako si priložila prsty k perám, otvorila ústa a začala ich sať, aby ho ochutnala. Z útrob mu vyšiel tichý ston. Vytrhol jej prsty z úst a nahradil ich svojím jazykom. Nemilosrdne ho do nej vrazil a ona mu vyšla v ústrety.
I keď bolo ich posledné intímne zblíženie divoké... toto bolo... bolo... Och! K ničomu sa to nedalo prirovnať. Vášnivo ho bozkávala, ich dych sa miešal, telá sa vlnili. Nemárnil čas a vsunul do nej prst, tak hlboko, ako sa dalo. Vyklenula sa proti nemu, potrebovala, aby ju naplnil. Už tak dlho som bola prázdna.
„Si taká tesná, anjelik,“ zašepkal jej. K prvému prstu pridal druhý.
Pevne mu zovrela ramená. Keď roztiahol prsty pocítila, ako sa jej telo rozťahuje. Bolo to trochu nepríjemné, no napriek tomu zúfalo túžila po prídavku. „Jase,“ zaúpela.
Vsunul ich dovnútra, vytiahol von a potom znova zasunul. Dráždil ju, nabádal boky, aby sa pohybovali spolu s ním a umožnili mu preniknúť pri každom zasunutí o čosi hlbšie.
„Zvládneš aj tretí?“
Preňho? „Áno.“
Zasunul do nej aj tretí prst. Prehla chrbát a jej telo ho prijalo. Na pokožke jej vyrazil pot, celé telo jej horelo. Ale tým najlahodnejším ohňom.
„Taká vlhká,“ zapriadol. „Úplne dokonalá.“
„Jase... je to úžasné. Som už tak blízko.“
Vytiahol z nej prsty a ona zastonala na znak protestu. Sadol si na päty medzi jej roztiahnutými nohami a prinútil ju ešte viac sa mu otvoriť. Pozrel na jej premočené nohavičky a vzápätí pokrútil hlavou, akoby urobil zásadné rozhodnutie.
„Dúfam, že nie sú tvoje obľúbené,“ povedal a bez toho, aby počkal na odpoveď, ich z nej strhol. Zostala pred ním nahá a naskrze zraniteľná.
Vyslobodil svoj úd z džínsov a prešiel po ňom rukou, aby naň preniesol jej vlhkosť. Potom sa začal hladiť, hore a dole.
„Dotýkaj sa sama seba,“ prikázal jej. „Nechaj ma pozerať sa, aby som zistil, čo sa ti páči.“
Pred mužom ešte nikdy nemasturbovala, ale toto bol Jase. Stelesnený sex. Prstami zablúdila k miestu, kde sa jej stehná spájajú a on ju celý čas uprene sledoval svojím žeravým pohľadom. Ukázala mu, čo má rada, ako tvrdo a ako rýchlo – možno tvrdšie a rýchlejšie, než si predstavoval, a on si zatiaľ hladil svoj úd.
„Som pre teba pripravená,“ zastonala. „Prosím, poď do mňa.“
„Neprestávaj, anjelik. Neopováž sa prestať.“
„Ale ja už... nechcem.. nie bez..“ Och!
Rozkoš v nej nezadržateľne rástla, napínala ju ako tetivu luku. Pohľad na toľkú mužnú agresivitu a zmyselnosť, ktorá pramenila z rovnakých pocitov, aké zmietali ňou stačil, aby sa dostala cez okraj. Vykríkla jeho meno a prehla chrbát. A potom – Áno, áno! Prudko otvorila oči. Vsunul jej tvár medzi nohy a začal ju lízať a ona vrcholila a vrcholila a vrcholila. Tá extáza nemala konca, hltal ju a hltal a celé telo sa jej zmietalo v slastných kŕčoch.
Vtedy to prišlo aj naňho, ticho zavrčal a vystrekol na posteľ.
Celá zadychčaná povedala: „Ty si ne... my sme to ne...“
Keď sa prestal triasť, narovnal sa. Vlasy mal strapaté a pery červené a opuchnuté. Pod všetkými tými jazvami a tetovaniami musí mať aspoň tisíc škrabancov.
Nepozrel sa na ňu. Na tú posteľ vyvrcholil naschvál, však?
„Prečo si to urobil?“ opýtala sa potichu.
Zrútil sa na chrbát. „Ja len... ja...“ Prešiel si rukou po tvári.
Jase nenachádzal slová. To bola novinka. A z nejakého dôvodu to zdvojnásobilo jej bolesť.
Vyskočila z postele a zostala stáť na roztrasených nohách. Trhanými pohybmi pozbierala svoje šaty a obliekla sa. Vkĺzla nohami do sandálikov a povedala: „Musím ísť.“
Šklblo mu svalom na čeľusti. „Nechoď. Zostaň.“
„Prečo?“ Nemali spolu sex a zjavne ho ani mať nebudú. Čo si od toho vlastne sľuboval? Chcel ju zmiasť, aby ju priviedol na pokraj šialenstva?
Neskoro.
„Si rozrušená,“ povedal. „Nerád ťa vidím rozrušenú.“
Takže... to nemalo nič spoločné s jeho citmi voči nej – s tým, že ju chce mať vo svojej blízkosti – ale zato to silno súviselo s jeho pocitmi viny. Vyhŕkli jej slzy.
„Dobrú noc, Jase.“ So vztýčenou hlavou odpochodovala z miestnosti.
***
Jase nasledoval Brook Lynn k autu, hoci nepovedal ani slovo a ona nedala najavo, že vie o jeho prítomnosti.
Keď jej auto zmizlo z dohľadu, vrátil sa do svojej izby a prechádzal sa v nej hore-dole ako nejaké zviera v klietke. Bohvieako sa nevyznamenal. No niet sa čomu čudovať. Nemal jasnú hlavu. Mal ju predsa vo svojej posteli, otvorenú a dychtivú. Chutila ako roztopená jahodová zmrzlina a tak nádherne sa červenala. Tie zvuky, ktoré vydávala... pradenie, po ktorom budú jeho uši už naveky túžiť. Úplne nad sebou stratila kontrolu a on by urobil všetko na svete, len aby ju potešil.
A aj sa mu to podarilo. Prosila ho, aby ju pobozkal, aby jej dal viac a on by pokojne zabíjal, aby jej dal úplne všetko. Problém nastal, keď malo dôjsť k samotnému skutku. Vtedy si spomenul, že jej dar bol len na jednu noc. Ak si ju vezme, bude to pre nich znamenať koniec. Nebude si ju môcť vziať zajtra znova... ani pozajtra... ani ten deň potom.
Raz mu nebude stačiť. Teraz to už vedel. Chcel ju veľakrát, mnohými spôsobmi. Toľkými, že sa to ani nedalo spočítať. Pod ním. Na ňom. Za ním. Pred ním, opretá o ruky. Na kolenách, s jeho údom v hrdle. Rozkročenú, s jeho ústami medzi nohami, aby znova stratila kontrolu, a potom znova a znova.
Okrem toho chcel urobiť všetko, čo bolo na tom jej zozname zábavných vecí. Oni dvaja, spolu. Keď bude „tancovať pre sexy chlapa,“ bude to on, nikto iný.
Ale po jej namosúrenom odchode si nebol istý, či s tým bude súhlasiť.
Vypol hudbu a začul klopkanie na dvere. „Čo je?“
„Je všetko v poriadku?“ opýtal sa West.
„Hej,“ zachripel. „V pohode.“ Možno to už nikdy nebude v pohode.
„To rád počujem. Keď budeš nabudúce chcieť pred nami zatajiť, že si dávate so svojou zamestnankyňou malú rýchlovku, povedz jej, aby nekričala tvoje meno.“
Chytrák. Jase hodil do dverí vankúš.
„Budem predstierať, že to bolo objatie.“
„Och, moje nervy! Je čas na objatie?“ opýtal sa Beck, ktorý sa rozhodol, že sa zapojí do hry Poďme mučiť Jasea.
„Zmiznite, prv než vezmem kliešte a odfiknem vám aj to málo, čo vám zostalo z gulí,“ povedal im Jase.
Ozval sa hlasný smiech, ktorý sa postupne strácal, ako sa vzďaľovali.
Jase sa hodil na posteľ a pozeral do stropu. Musí si dávať pozor, aby mu nikto neublížil. Vyhýbať sa tým, ktorí by to mohli urobiť.
Lenže... nechcel sa vyhýbať Brook Lynn.
Potreboval z nej viac, nie menej. Nemôžem ju poslať preč. Ešte nie.