Shaye sa chrbtom tisla k stene úkrytu, držiac sa od nich tak ďaleko, ako mohla. Nechcela ich náhodou prepustiť. Neoblomne prosili a naliehali, tak sa pokúsila rozptýliť sa skladaním nových anti-kariet.
No, nie tak celkom anti. Všetky jej nápady boli nové, no, nie-tak-anti kolekcia. Niečo ako, „Rada by som s tebou trávila viac času.“
A„Byť s tebou nie je až tak zlé.“
„Pusť nás von!“ zvolal jeden z väzňov, zarezávajúc sa jej do myšlienok.
Beštie, nazval ich Valerian. Vrahovia.
Nevyzerali ako vrahovia. Skôr ako krásni muži, ktorí ale od chladu trošku zmodrali. No, nie celkom muži. Vyzerali ako chlapci.
„Buď opatrná,“ povedala Brenna.
„Kto to je?“ spýtala sa jej priateľka s nádychom strachu v hlase.
„Neviem celkom presne.“
„Prosím,“ zaprosil ten najmladší. „Som Kendrick. Nechajte nás ísť. Neublížime vám. Nikdy by sme nezranili ženu. Možno môžeme pomôcť jeden druhému,“ pokračoval ďalej. „Pomôžem vám oslobodiť sa od kúzla nymfov a môžete od nich slobodne odísť. Len sa dotknite mreží.“
Či im veriť alebo nie, bolo sporné. Títo chlapci pohŕdali nymfami. Keď to slovo Kendrick vyslovil, zaškľabil sa absolútnou nenávisťou. Nielen preto, že tu boli väznení. Valerianovo bezpečie ale bolo prvoradé. „Prečo ste boli uväznení?“ spýtala sa.
„Pretože sme draci. Pretože toto je náš palác a nymfy ho teraz vyhlasujú za ich vlastný.“
To si aj myslela. Ale aj tak. „Pardón, chlapci,“ povedala. Cítila k nim ľútosť. „Nemôžem. Ale porozprávam sa s Valerianom, aby vás prepustil alebo niečo také.“
Pozreli sa na Brennu.
Tá si zahryzla do pery a hlavou zavrtela nie.
„Nevidíš to?“ Ten najkrajší zo skupiny zovrel mreže, hľadiac na ňu prenikavými zlatými očami. „Si pod vplyvom Valerianovho kúzla. Bojuj s tým, inak zostaneš jeho otrokom na veky.“
Valerianovo kúzlo… ako pravdivo tie slová zneli. Nebola sama, keď po prvý raz na ňom spočinula očami. Bolo to len zvyčajné kúzlo nymfov, alebo bol Valerian mužom, ktorý ju očaril? Mala podozrenie, že to bolo to druhé, pretože ju žiadny z ostatných mužov nezaujal.
„Aj tak.“ Odhodlane narovnala ramená. „Nechám ťa tu. Naozaj sa kvôli tomu cítim zle, ale –“
„Vyzeráš, že sa kvôli tomu cítiš zle,“ povedal Kendrick sucho. „Oči ti žiaria.“
To pri myšlienke, že znovu uvidí Valeriana. „Hej.“ Zažmurkala, keď sa tá myšlienka objavila. „Vy hovoríte anglicky. Mojim jazykom.“
Pokrčil ramenami, akoby tá poznámka nebola dôležitá. „Náš kráľ si vzal človeka.“
Prekvapene zamrkala. „Tak je tu viac ľudí? Ako –“
„Kde je?“ začula kričať muža. V jeho hlase bol strach a zúrivosť.
Valerian.
Srdce jej podskočilo, búšiac ako bláznivý bubon. Horúčava jej zaliala každú bunku. „Musím ísť,“ povedala chlapcom. „nezabudnem na vás, sľubujem a porozprávam sa o vás s Valerianom. Poďme, Brenna.“
„Shaye!“ Kričal Valerian, v jeho hlase sa ozývalo šialenstvo. „Shaye!“
„Nenechávaj nás tu,“ naliehal Kendrick. „Bojuj proti jeho kúzlu.“
Zamávala mu a vybehla z úkrytu, s Brennou držiacou sa za ňou. Keď vyšli pomedzi skaly a zahli za roh, vystúpili rovno spoza portálu. Počula ďalšie, „Shaye,“ v tomto výkriku bolo ešte viac paniky ako v predchádzajúcom.
„Vrátim sa neskôr,“ povedal niekomu.
Chce vstúpiť do portálu, uvedomila si. „Tu som, Valerian. Tu som.“
Zvrtol sa smerom k nej, automaticky sa po nej naťahujúc rukami. Pritiahol si ju k sebe a ich pohľady sa do seba uzamkli. Tvárou mu prebehli tiene úľavy… rýchlo nasledované zúrivosťou. Pustil ju a ruky si prekrížil cez hruď, v tej chvíli uvidela, čo držal. Takmer vykríkla. Držal pomaranč.
V hrdle jej narástla hrča. Našiel ho pre ňu. Spomenula si, že jeden chcela a on jej uprostred vojny jeden našiel.
Kolená sa jej roztriasli. Jej nervové zakončenia syčali, keď si ho od neho brala. „Ďakujem ti,“ povedala potichučky. Vzala si ho.
Vlasy mal nasiaknuté potom a v spleti pokrytej pieskom mu viseli po bokoch tváre. Tvár a ruky mu pokrývali krvavé šmuhy a v tyrkysových očiach mu iskrilo. Zúrivosťou, áno, ale aj žiadostivosťou.
Takmer pustila pomaranč, keď si ho obzrela celého. Hruď mu pretínala hlboká rezná rana. „Si zranený,“ hlesla hlúpo.
„Som v poriadku. Ako si unikla z cely?“ Tá otázka bola vyslovená chladným, tichým hlasom, o toľko zlovestnejším ako keď kričal. „A vidím, že si so sebou vzala Brennu.“
Shaye tiež zaujala bojový postoj. Ak sa ranami nezaoberal on, ona nebude tiež. „Vynechaj ju z toho. Von som sa dostala len s troškou vynaliezavosti.“
Jazykom si prešiel po zuboch. „Ako dlho si bola vonku?“
„Dosť dlho na to, aby som prešla portálom.“
Jeho výraz sa postupne začal uvoľňovať. „Ale neurobila si to.“
„Neurobila.“ Prečo to hovorí? Chcela jeho jazyk na jej. Chcela, konečne spoznať to najcitlivejšie miesto na jej tele, a chcela ho priviesť k vyvrcholeniu. Dvakrát. Chcela ho pokvapkať šťavou z pomaranča a potom ju dočista zlízať.
Za ňou, Terran a Dylan vyvádzali z cely zvyšok žien. „Túto vezmi tiež,“ povedal Valerian a kývol k Brenne.
„Nie,“ povedala Brenna. „Nedotýkať.“
„Vezmite ju, ale nedotýkajte sa jej,“ povolil Valerian.
Brenna dobrovoľne vykročila k skupine.
Kathleen si všimla Shaye a zamračila sa. „Myslela som, že si chcela ujsť.“
„Nevyšlo to,“ povedala, bojujúc s nutkaním zavesiť sa Valerianovi okolo krku a vykríknuť Môj. Otočila sa k nemu. „Počúvaj. Hovorila som s drakmi a –“ Stisla pery. Možno nebolo dobré, priznávať to.
Valerianovi sa rozšírili nozdry. „Dal som ťa do cely, aby som ťa chránil. Nie aby si ušla a navštívila mojich nepriateľov.“
Shaye sa natiahla do svojej plnej výšky. „To je pravda. Takže? Nebudem tolerovať zatváranie pod zámok. Povedala som ti to. Kde je vďaka za to, že som tu zostala, keď som mohla ísť späť na povrch?“
„Vďaka? Vďaka?“ Päsťou si vrazil do otvorenej dlane. „Ublížili ti draci? Dotkli sa ťa akýmkoľvek spôsobom?“
„Nie. A keď už sme pri tom, myslím, že by si ich mal nechať ísť. Sú to len chlapci, Valerian.“
Rukou ju pohladil po tvári. „Sú to draci, Shaye“
„Tak ich pošli späť k drakom.“
„To mám v pláne,“ povedal, rozhodiac rukami do vzduchu. „Budú z nich výborné vyjednávacie nástroje.“
„Dobre.“
„Dobre.“ Zavrtel hlavou. „Aj keď sa mi páči ako vstupuješ do role kráľovnej, radíš mi a vydávaš príkazy, mám hroznú potrebu potrestať ťa, ženská.“
Jeho slová v nej vyvolali erotickú odozvu. Nebolo to to, čo chcel, ale dostal to. Očné viečka jej poklesli. „Tak ma potrestaj. Začni už, preboha. Vieš ako to nenávidím.“
Jeho hnev v okamihu skonzumoval oheň, zanechávajúc za sebou len žeravú túžbu. „Nenávidíš to? Vážne?“
„Viac ako kedy budem môcť vysloviť,“ zašepkala. Podbruško sa jej lahodne zovrelo, zachvelo potrebou. Cítila sa akoby jej ani nikdy neprestal dvoriť. Všetky jej túžby sa vrátili v plnej sile. Ona, žena, ktorá bola pyšná, že sa vždy vedela držať bokom, nedokázala bojovať s Valerianvým kúzlom. Ona, ktorá sa cítila pohodlne v mrazivom, úplne chladnom postoji, sa chvela vzrušením. Zúfalo po ňom túžila. Potrebovala ho. Surovo a výbušne. V jej vnútri bola zraniteľnosť, o ktorej ani sama nevedela, ktorá volala po náklonnosti a láske, ktorú nikdy nedostala. Od nikoho.
Až na tohto muža.
Pomaly, neprerušiac očný kontakt, medzi nimi uzatváral vzdialenosť. Každým kúskom čo prešiel, sa vzduch medzi nimi rozpaľoval, odháňajúc každý náznak chladu. Bradavky jej až prehnane stvrdli, načahujúc sa po ňom, túžiac po akomkoľvek druhu kontaktu.
„Tentoraz sa nezastavím,“ varoval ju. „Za nič na svete.“
„Dobre. Aspoň v niečom sa zhodneme.“ Dotkni sa ma. Bolo jej jedno, že za skalou boli ľudia. Starala sa len o Valeriana.
„Bež,“ povedal potichu.
Zažmurkala, určite ho zle počula. „Čo?“ Že by ju odháňal?
„Bež. Do mojej izby. Teraz.“
Teraz v jeho hlase nebolo žiadne pobavenie, ani náznak toho, že s ňou skončil. Miesto toho vyžaroval divokú žiadostivosť, ktorá sa nedala porovnať s ničím, čo jej doteraz ukázal. Dych sa jej v hrdle zasekol. Ustúpila od neho, srdce jej búšilo. Jeho výraz bol intenzívny, divoký. Úplne divoký.
„Bež,“ zopakoval. „Hneď.“
Zovrela pomaranč a vyrazila dopredu, opatrne ho obiehajúc, aby sa ho nedotkla. Rukami mávala po bokoch, keď dupotala hore schodmi. Za ňou sa ozývali kroky. Spomenula si na cestu k jeho izbe a zabočila za roh. Po sieni sa potulovali bojovníci, zbierajúc svoje milenky. Niektorí sa ani nedostali do izieb a súložili rovno tam, v hale.
Lapala po dychu, keď ich obiehala. Vďakabohu sa ju nikto nepokúsil zadržať. Valerianova túžba bola desivá. A vzrušujúca. A znepokojujúca. A úžasná.
Keď dospela k vonkajšiemu kúpaciemu priestoru, nabrala rýchlosť. Čo sa s ňou chystá urobiť, keď ju chytí? Odstrčila biely záves oddeľujúci dve časti izby a uháňala ďalej. O zlomok sekundy sa znovu rozbehla.
Valerian. Blízko, tak blízko.
Prehltla, práve sa chcela otočiť a spýtať sa, prečo ju nezdvihol a neniesol ju, prečo ju nenechal ovinúť mu boky nohami a cítiť každý jeho krok medzi nohami, keď do nej odzadu vrazil. Spoločne vyleteli do vzduchu. Vykríkla, ovocie jej vypadlo. Skôr ako dopadli na posteľ, ich Valerian otočil, pohlcujúc dopad svojim vlastným telom.
Jedna jeho ruka sa okolo nej ovinula a zovrela ju okolo drieku. Iná zašklbala za jej košeľu, sťahujúc ju z nej.
„Prečo.. prečo?“ zafunela, neschopná zo seba dostať čo i len jediné slovo.
„Nemôžem čakať.“ Jej prsia boli zrazu odhalené. Držal ju nad sebou a jednu z jej bradaviek obmýval v ústach. Číra horúčava. Nasala dúšok vzduchu. Niekde cestou stratil svoje brnenie. Jej ruky ho hladili, dbajúc o jeho zranenia. Jeho bradavky boli tvrdé a eroticky sa jej odierali o dlane, krúžok v bradavke bol na dotyk chladný, ale rozpaľoval ju svojou mužnosťou.
Rozkročila sa mu nad driekom, ukotviac svoju váhu na kolenách. Presne sem patrila, zamyslela sa. Vlasy jej padali na ramená. Krvou sa jej hnal adrenalín, miešajúc sa s túžbou, ktorá ten pocit ešte umocňovala. Stravovala. Jej koža akoby ožila elektrickými impulzmi.
Rozviazal šnúrku držiacu jej nohavice na mieste a odhodil ho nabok, spôsobiac, že sa nohavice doširoka roztvorili. Na chvíľu zastal a len sa na ňu díval.
„Mienim ťa tam pobozkať,“ zamrmlal drsne. Špičkou prsta jej precestoval stredom nohavičiek. „Potom tvojmu telu doprajem rozkoš, ktorú som ti chcel dať od okamihu, čo som ťa uvidel.“
„Áno.“ Milovala jeho surové reči, vzrušovali ju. „Rozkoš. Urob to.“
„Nič ma nezastaví.“
„Nič.“ Vyklenula boky trochu dopredu, kĺzajúc po tvrdej dĺžke jeho erekcie. Prehnalo sa ňou vzrušenie plné blaženosti a zastonala.
„Bude sa ti páčiť všetko, čo urobím.“ Jeho ruka ju zovrela okolo drieku. Zatvoril oči a zahryzol si do spodnej pery. „Budeš žobrať o viac.“
Skĺzla sa na ňom znovu. Obaja zastonali. „Budem to milovať,“ prisľúbila. „Aj žobrať.“
Prevalil ju, strhávajúc z nej medzitým nohavice. Jeho nohy odkopli ten materiál zvyšok cesty dolu. Jej nohavičky rýchlo nasledovali, ale nemal trpezlivosť s ich vyzliekaním, tak ich roztrhol a odhodil.
Celkom nahá siahla medzi nich a začala pracovať na jeho nohaviciach. Jej pohyby boli strohé, zúfalé, ale neurobila žiadny pokrok. „Nemôžem ich rozopnúť,“ zavrčala. „Pomôž mi ich dostať dolu.“
V sekunde ich zo seba zlupol a ona bola v siedmom nebi. Hmm. Koža na kožu.
„Mäkučká,“ pochvaľoval si. Nakreslil cestičku vedľa jej kľúčnej kosti, potom sa jej jemne zahryzol do krku, dráždiac to citlivé miestečko zubami.
Jeho penis cítila na brušku, tak horúci, tvrdý ako oceľ. Vyklenula sa proti nemu, potrebujúc ho vo svojom vnútri. „Teraz,“ povedala.
Jeho hriadeľ sebou proti nej trhla. Jeho zuby sa pevnejšie zovreli. „Bozk,“ povedal chrapľavo. Olizol ju smerom dolu, znovu skúmajúc jej prsia, zotrvávajúc na brušku, obkrúžiac jej pupok.
„Chyť sa čela postele,“ požiadal ju.
Miesto toho siahla dolu, s úmyslom prepliesť si prsty s jeho vlasmi. „Ale –“
„Urob to. Zovri to čelo.“
Podriadila sa. V momente, keď prsty obkrútila okolo chladnej slonoviny, jazykom jej prešiel cez klitoris. Vymrštila boky a vydýchla jeho meno.
Jednou rukou ju úplne otvoril. Pomocou druhej do nej vkĺzol prstom, sondujúc, rozťahujúc ju. Jeho jazyk na nej neprestával pracovať. Šírila sa ňou kombinácia vzrušení. Ďalšie potiahnutie jeho jazyka. Zapumpovanie prstom. Potom satie v narastajúcom tempe. Vykríkla. Vzlykla. Ach, tá blaženosť. Jej nohy sa okolo neho uzavreli. Jej ruky zvierali záhlavie tak pevne, že jej mohli puknúť hánky.
Viečka mala pevne stisnuté. V mysli ho videla medzi svojimi nohami, jeho zlatohnedé vlasy padajúce na jej stehná. Jeho svalnatý chrbát napätý, držiac na uzde svoje vlastné potreby.
„Valerian! Už to viac nevydržím!“
„Kým noc skončí, vezmeš si všetko, čo ti môžem dať.“
„Poď… daj mi.. dovoľ mi…“
Zvíjala sa. Na pokraji. Tak blízko, ale nie dosť. Vkĺzol do nej ďalším prstom a bolo to tak pevné zovretie. Rozťahoval ju. Vypĺňal ju. Tak. Dobré. Jeho jazyk rýchlo bičoval jej klitoris, neukazujúc žiadnu milosť. Niežeby ju chcela. Toto bolo všetko, o čom snívala, všetko čo potrebovala bez toho, aby o tom vedela.
„Zanorím do teba môjho vtáka, Shaye. Ty roztiahneš doširoka nohy a privítaš ma, každý tvrdý centimeter.“
„Áno.“ Ach, bože, áno. Pomyslenie na jeho penis hlboko v nej, ju pretlačil cez tú sladkú hranu. Stiahla sa okolo jeho prstov, zvierajúc ho tak pevne. Výkriky, vzlyky. Za očami jej preblikávali záblesky svetla. Zrazu sa nad ňou vztýčil, jej nohy zaháknuté za jeho rukami, úplne ju otvárajúc. Úplne ju vystavujúc. Bol pripravený do nej vniknúť.
„Akonáhle budem v tebe, budeš moja. Povedz to.“
„Tvoja. Budem tvoja.“ Nebolo tam žiadne popretie. Ona bola jeho. Teraz, v tejto chvíli, bola len jeho. Načiahla sa hore a ovinula prsty okolo jeho krku, zamotávajúc mu ich do vlasov. Jeho hruď bola pritisnutá na jej a ucítila drobné zrnká piesku, ktoré sa na ňom držali ešte od zápasu, to trenie vytváralo ďalšiu dimenziu potešenia. „Bozk,“ poprosila.
Jeho hlava sa zniesla dolu a on si nárokoval jej ústa. V okamihu keď sa ich jazyky dotkli, vrazil do jej vnútra. Bez čakania.
Žiadne postupné prenikanie, aby si mohla zvyknúť. Jednoducho v nej bol až po koreň. Akoby bez toho už nemohol vydržať ani sekundu.
Vykríkla mu do úst, on ten zvuk prehltol. Bola tak vzrušená, tak klzká túžbou, tak na neho pripravená, že zacítila len jemné bodnutie, potom dokonalé potešenie. Bol v nej, neúprosne ju napĺňal.
Neprestával ju bozkávať. Na jeho perách cítila svoju chuť. Ochutnávala ho, jeho horúčavu, jeho vášeň. Jeho jazyk sondoval synchronizovane s jeho telom dnu a von. Dnu a von. Pohybujúc sa rýchlo, rútiac ich oboch ku hviezdam.
„Nedokážem… spomaliť,“ zavrčal.
„To som rada.“
Jeho semenníky o ňu plieskali. Prebíjal si cestu do jej lona, na presné miesto, kde ho potrebovala najviac. Bola už tak blízko, pripravená vybuchnúť po druhý krát. To napätie v jej podbrušku, v jej krvi.
„Shaye!“ zaburácal. vrážal do nej, tvrdo, lahodne. „Moja.“
Môj, zopakovala si mlčky. Zovrelo ju vyvrcholenie, intenzívnejšie ako to prvé, nútiac ju, triasť sa proti nemu. Jej kolená sa okolo neho pevne zovreli a ona prudko stúpla do nebies. Vysoko, tak vysoko.
Tam sa k nej pripojil. Chvel sa proti nej, v jej vnútri. Venoval je posledný, tvrdý výpad. Mal zatvorené oči. Jeho črty stravovala blaženosť.
„Moja,“ zavrčal. „Moja.“
***
Valerian sa nikdy necítil silnejší. Vyžarovala z neho sila, naplnila ho, pulzovala a syčala. Vždy sa po sexe cítil osviežený, ale toto… Nikdy takto. A s Shaye to nebol len sex, pomyslel si. Bolo to milovanie. Spojenie. Totálne a kompletné. Hlavne tá posledná chvíľa, keď jeden z druhého olizovali šťavu jej obľúbeného ovocia.
Moja, pomyslel si znovu.
To slovo ho neopúšťalo. Nikdy k žiadnej osobe necítil toľkú majetníckosť. Vlastne sa ešte nikdy necítil tak majetnícky k ničomu, vrátane jeho drahocenného meča. Vrátane paláca. Ona chutila ako žiadna iná žena. Vybuchla ako žiadna iná žena.
Potešila ho ako žiadna iná žena. Bol nymfa, ale bola to ona, ktorá ho zahalila svojim zmyselným kúzlom. Bola to ona, ktorá ho zotročila.
Túlila sa k jeho boku, jej obliny sa tisli k nemu. Mohol cítiť jemné záchvevy jej dychu. Bez tejto ženy by zomrel. Jednoducho zanikol. Prestal jestvovať. Chcel jej dať celý svet, ponúknuť jej srdcu všetko, čo si bude priať.
Ešte nikdy nebol odhodlanejší, udržať si tento palác. Aby jeho žena nikdy nemusela byť bez domova, zostávajúc v akejsi chatrči, ktorú sa mu pre ňu podarí nájsť. Áno, udrží si toto miesto pred drakmi.
Udrží si Shaye. Na večnosť.
Keď sa vrátil do žalára a ona nebola vo vnútri cely, srdce sa mu zastavilo. Stravovala ho panika, hrôza, zúrivosť. Takmer Dylana a Terrana rozsekal na kusy. Potom, keď uvidel Shaye tak uvoľnenú a pokojnú, akoby ju nič netrápilo – keď si len tak postávala vedľa portálu, pre lásku bohov – znovu pocítil paniku.
Ako blízko bol k tomu, aby ju stratil.
Potom začala vydávať rozkazy tak statočne a múdro, pôsobila ako skutočná kráľovná, ktorou jej bolo súdené sa stať – a on k nej znovu zahorel láskou.
Nejako, akýmsi spôsobom musí získať jej sľub, že s ním zostane navždy. Nikdy by ju nenechal odísť.
